-------------------- K spravodajstvu: FOTO --------------------
Bratislava 1. novembra (ČTK) - Kytice kvetov a vetvičiek ihličia, padajúce jesenné lístie, plamene nespočetných sviečok, ale aj záľahy áut a davy ľudí dnes zaplavili inak pokojné slovenské cintoríny. Sviatok všetkých svätých totiž každoročne využívajú tisícky ľudí, aby zaspomínali na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi živými.
Napriek zhonu a neraz aj stresu sviatok ponúka jednu z mála príležitostí, kedy sa v každodennom naháňaní možno na chvíľu zastaviť, povedala ČTK jedna zo spomínajúcich. "Hoci bývame v rovnakom meste, ako sú pochovaní aj moji rodičia, dostaneme sa sem zriedkakedy," zhrnula svoje skúsenosti Mária Nagyová na jednom z bratislavských cintorínov. Sviatok všetkých svätých, keď je na Slovensko voľno, preto víta ako príležitosť narušiť stereotyp neustáleho kolobehu rýchlych presunov do práce a späť.
Dopravné zápchy a masové návštevy neodradili od cesty k hrobom príbuzných ani približne šesťdesiatnika Jána Barteka. "Každý rok sme na cintoríne a každý rok sa prejdeme k hrobom svojich blízkych," opísal vraj nemenný zvyk. Pri pohľade na posledné miesto odpočinku rodičov či starých rodičov v ňom víťazia skôr pozitívne spomienky, než smútok a beznádej, že sa s nimi už nemožno porozprávať.
Pre iných návštevníkov cintorína však tento sviatok znamená podstatne bolestnejšiu udalosť. "Pochovali sme tu svojho syna, ktorý mal tridsaťosem rokov a do dnešného dňa sa z toho nevieme spamätať," so slzami v očiach priblížila svoje pocity Oľga Sendiová. "Tí, čo majú radi ľudí, ktorí zomreli, chodia k hrobom nielen v tento, ale možno aj každý deň v roku," dodala.
Sviatok všetkých svätých uctieva kresťanský svet už takmer 1400 rokov. Prvýkrát si ho uctili v máji roku 609 v Ríme. Neskôr sa sviatok presunul na november a v závere desiateho storočia k nemu pribudli aj "Dušičky", deň Pamiatky zosnulých.
grm boa
