Školné pre časť externe študujúcich vysokoškolákov a nové obmedzenia pre súkromné vysoké školy, ktoré umožnila nedávno prijatá novela vysokoškolského zákona, sú podľa opozície v rozpore s ústavou. Opoziční poslanci sa preto so sťažnosťou obrátili na Ústavný súd, povedali dnes novinárom bývalí ministri školstva Martin Fronc (KDH) a László Szigeti(SMK).
Novela vysokoškolského zákona zatiaľ na ÚS nie je. TASR informovala jeho hovorkyňa Ľubica Maceková. Právnici o kontroverznom zákone a jeho súlade či rozpore s Ústavou SR zatiaľ odmietajú diskutovať.
Podľa hovorkyne rezortu školstva Viery Trpišovej je ministerstvo presvedčené, že novela je v súlade s ústavou. "Pokiaľ ÚS nepožiada v tejto súvislosti o oficiálne stanovisko ministerstvo školstva (MŠ), nebudeme sa k tomu vyjadrovať," uviedla pre TASR Trpišová.
Dve skupiny študentov
Opozícia vidí protiústavnosť školného vo vytváraní dvoch skupín študentov, ktorí budú mať údajne rozdielne možnosti vzdelávať sa. "Niektorí z rovnakej kategórie budú platiť, iní nie," vyhlásil Fronc. Časť externistov totiž môže študovať naďalej aj bezplatne. Školy by sa mali podľa zákona rozhodnúť v závislosti od toho, koľko peňazí im poskytne na bezplatné štúdium ministerstvo školstva. "Ide vyslovene o úradnícke rozhodnutie," kritizoval Fronc, ktorému sa v minulosti nepodarilo presadiť školné nielen pre externé, ale aj denné štúdium.
Niektoré školy už medzičasom zverejnili aj výšku školného. Napríklad na trnavskej Univezite sv. Cyrila a Metoda by mali diaľkoví študenti na trojročnom bakalárskom štúdiu masmediálnej komunikácie platiť 19.000 korún ročne. Verejné vysoké školy už skôr oznámili, že programy s najvyššími nákladmi na štúdium nespoplatnia. Napríklad za štúdium kynológie by totiž mohli žiadať ročný poplatok až 92.000 korún.
V rozpore s ústavou je podľa Fronca aj obmedzenie počtu externých študentov, ktorých môžu prijať súkromné vysoké školy. Rovnako ako na verejných univerzitách totiž od budúceho akademického roka nebude môcť v prvom ročníku študovať viac externých ako denných študentov. V opačnom prípade sa z vysokej školy stane odborná a podľa zákona stratí možnosť poskytovať magisterské štúdium, ktoré trvá zvyčajne päť rokov. Vlani pritom študovalo na súkromných vysokých školách takmer 13.000 študentov externe a len približne 2300 v dennej forme štúdia. Fronc považuje takéto obmedzenie za protiprávny zásah do slobodného podnikania.
Podľa rektora Gahéra je spoplatnenie v poriadku
Podľa rektora Univerzity Komenského v Bratislave Františka Gahéra je spoplatnenie v súlade s ústavou. "Obdobné ustanovenia majú aj školy v Maďarsku. Naša univerzita to vyriešila tak, že spoplatní - ale v celom študijnom programe - len atraktívnejšie programy ako napríklad právo, sociálnu prácu a manažment," uviedol pre TASR Gahér. Zároveň doplnil, že z hľadiska celkových príjmov, nebudú príjmy z externých študentov pre univerzitu tvoriť veľkú sumu.
So zavedením poplatkov môžu mať problémy niektoré technicky zamerané vysoké školy, o ktorých študijné odbory nie je veľký záujem, a tak spoplatňovať nebudú.
Čo hovorí Ústava SR
Podľa Ústavy SR majú občania právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.
Celkovo vlani študovalo na vysokých školách viac ako 200.000 študentov. Približne 180.000 bolo na verejných vysokých školách a asi 60.000 z nich študovalo externe. Školné však budú platiť až vysokoškoláci, ktorí na školy nastúpia v budúcom akademickom roku.
Autor: zh
Beata
Balogová
