Nie som kresťan, ale agnostik, tvrdí v rozhovore pre SME.sk šéfredaktor portálu Pravé spektrum LUKÁŠ KRIVOŠÍK.
Ľudia vás vnímajú ako mimoriadne tvrdého pravicového konzervatívca. Na to, aby sa ním človek stal, ho musel niekto formovať. Kto to bol?
Cesta k tomu nebola priamočiara, počiatočný vplyv začal niekde v rodine, najmä zo strany starých rodičov, ktorí mali problémy za socializmu a tak sa u nás na komunistov len nadávalo. To ma síce zaimunizovalo voči ľavici ako takej, ale v čase, keď som sa začal zaujímať o politiku, som bol skôr taký urbánny, nie veľmi konzervatívny liberál.
Kedy ste sa začali zaujímať o politiku?
Niekedy na konci základnej školy, teda v období mečiarizmu, kedy som videl, že krajina je na nohách, lebo sa niečo deje. Mňa, prirodzene, zaujímalo, čo to je. Začal som čítať noviny, najmä Sme, ale nepravidelne i Slovenskú republiku. (vtedajší denník HZDS, pozn. autora) A vďaka Hríbovmu Domino fóru a istým knihám som sa nakoniec stal konzervatívnym pravičiarom.
Prečo však konzervatívnym a nie liberálnym?
Tieto veci sa nevylučujú, skôr dopĺňajú. Za jednu z najťažších vecí za celé tie roky považujem to, aby som presvedčil ekonomicky vzdelaných liberálov o dôležitosti kultúry pre uchovanie slobodnej spoločnosti a naopak, vysvetlil náboženským tradicionalistom, že odpovede na niektoré nimi vznesené otázky nájdu v sfére liberálnej ekonómie.
Čiže konzervatívci majú s liberálmi styčné body?
Áno, ale treba si uvedomiť, že dnes sa pod liberalizmom chápu dve rozdielne veci. Napríklad v USA sa bežné sociálnodemokratické myšlienky považujú za liberálne a za konzervatívne sa tam považujú aj myšlienky ľudí, ktorí sú v Európe označovaní za liberálov. Výsledkom toho všetkého je, že pod slovom liberalizmus niečo iné chápe Miroslav Kusý, iné Martin Chren alebo Ján Oravec.
Ktorí sú vám bližšie?
Chren s Oravcom. To, čo pod liberalizmom rozumie Miroslav Kusý alebo Eduard Chmelár, je pre mňa neprijateľné.
Ak sa však dá rozdielne vnímať liberalizmus, určite je to tak aj pri konzervativizme.
Iste. Mne často pod mojimi článkami vyčítajú, že som konzervatívny ideológ, ale to je oxymoron.
Prečo?
Lebo konzervativizmus nie je ideológia v pravom zmysle slova. Je to len voľný myšlienkový prúd, v ktorom síce možno všetci plávame jedným smerom, ale každý rôznym spôsobom. Jedni chápu konzervativizmus ako prostú obranu statusu quo. To je však chyba, lebo ak by sme ho chápali takto, najväčším konzervatívcom by tu bol Robert Fico, ktorý tu chce konzervovať normalizačný sociálny štát. Správne je preto vnímať ho ako pozitívne definovanú filozofiu.
Načo je vôbec dobré takéto delenie?
Na svete sa to tak vyvinulo jednak z rôznych záujmov ľudí, jednak z ideí. Myšlienky majú svoje dôsledky. Celú politiku môžete chápať buď ako boj záujmov alebo ako súboj ideí, prípadne niečo medzi tým. Nemyslím si, že to rozdelenie nadiktoval niekto zhora.
O liberalizme
Nejeden konzervatívec považuje liberalizmus doslova za nebezpečenstvo, viď Vladimír Palko, ktorý tvrdí, že proti nemu treba bojovať. V čom je nebezpečný? A je vôbec?
Vladimír Palko sa už niekam pohol. Kým Ján Čarnogurský na začiatku deväťdesiatych rokov hovoril, že „porazili sme komunizmus a teraz porazíme aj liberalizmus", Palko už rozlišuje - hovorí o boji proti ľavicovému liberalizmu. Rozlišuje to preto, lebo tu naozaj existujú socialisti, ktorí o sebe tvrdia, že sú liberálmi.
V čom je teda liberalizmus nebezpečný?
Nemyslím si, že je s konzervativizmom v rozpore. Ale len ten klasický, neľavicový. Dokonca si myslím, že je ku konzervativizmu komplementárny, pretože mu dokáže dať ekonomickú agendu. Nebezpečný je len ten ľavicový, lepšie nazvaný - sociálny liberalizmus.
V čom konkrétne?
V tom, že je anticivilizačný. Sú určité hodnoty, ktoré prispievajú k pretrvaniu a rozvoju civilizácie, a sú hodnoty, ktoré ju rozvracajú. Ľavicový liberalizmus vedie k jej úpadku. Keby naplnil všetky ciele, ktoré propaguje, skončilo by to rozvratom spoločnosti a koncom civilizácie ako takej.
Civilizácia sa predsa ako taká stáročiami mení. Na základe čoho môžete tvrdiť, že by sociálny liberalizmus naozaj viedol k jej rozvratu?
Sú predsa určité veci, ktoré ju držia pohromade. Spoločnosť vždy rástla a prosperovala len vtedy, ak považovala za hodnotu hodnú ochrany najmä rodinu a súkromné vlastníctvo. Sociálny liberalizmus na všetky tieto prvky útočí.
Konkrétne?
Jednou z takých vecí je morálny relativizmus. Konzervatívci tvrdia, že existuje nejaký objektívny morálny poriadok. V našej civilizácii by mala byť pevnou osou židovsko - kresťanská tradícia, okolo ktorej sa budeme točiť. Môžete sa od nej vzdialiť, ale stále ste si vedomý, že tu je. Morálny relativizmus však hovorí, že všetky kultúry a životné štýly sú si v zásade rovné.
Čo je na tom zlé?
Už to samotné je anticivilizačné. Nemôžete tvrdiť, že za rovnako hodnotné považujete európsku kultúru a kultúru nejakého kanibala v Afrike. Lebo keď ich považujete za rovnocenné, nemôžete sa čudovať, keď ten kanibal príde do Európy a v rámci svojich kultúrnych špecifík vás zožerie. Nemohli by ste nič povedať, lebo je to predsa jeho kultúra.
Keď niekto považuje nejakú kultúru - trebárs islam - za menejcennú, vyplýva z toho, že považuje za menejcenných aj jej ľudí.
Nie.
Kultúru predsa tvoria ľudia.
Kultúru tvoria zdieľané hodnoty.
Tvorené jej ľuďmi.
Často sa mi podsúva, že som rasista, že hovorím o hodnotnejších a menej hodnotnejších kultúrach a životných štýloch, ale to nie je pravda. Je to o tom, že hodnotíte normatívnu stránku, teda normatívne systémy ako právo, kultúra, tradície a podobne. A pre ne sa môžete rozhodnúť. V tomto si jednoznačne dovolím tvrdiť, že západná civilizácia vytvorila v ľudskej histórii bezprecedentné dielo. Či už z hľadiska ľudskej slobody alebo z hľadiska možností osobnej sebarealizácie.
Keby ste sa narodili ako africký moslim, ani by vám nenapadlo tvrdiť, že tamojšia kultúra je menejcenná.
To je ďalšia vec, ktorá tú kultúru drží pohromade. Hayek, ktorý bol liberál, povedal múdru vetu - že civilizácie a kultúry sa udržujú pri živote práve tým, že sami seba považujú za hodnotnejšie ako tie ostatné. Ale jediná civilizácia, ktorá to prestáva robiť, je tá západná. Ľavicoví liberáli dokonca začínajú tvrdiť, že západná civilizácia je čosi menej ako tie ostatné, čo nie je dobré. Veď ten, čo niečo také hlása, akoby sám seba nenávidel.
Už samotné slovo kultúra však nie je pojmom, v ktorom by mala byť prítomná nejaká nadradenosť.
Ja nehovorím o kultúre ako o umení, ale o hodnotách, ktoré sú zdieľané istým spoločenstvom.
Iste, ale to na veci nič nemení.
Hodnoty sú normy, normatívne súdy o žiadúcom ľudskom konaní alebo nekonaní. A tie sa manifestujú v normatívnych systémoch - právo, morálka, náboženská tradícia, obyčaj, úzus, predsudok a podobne. Tvrdím, že normatívne systémy západnej civilizácie sú hodnotnejšie preto, lebo vytvárajú priestor, v rámci ktorého je najväčšia možnosť pre sebarealizáciu, slobodu, výkony a tak ďalej.
Pozrite - Tony Blair sa ospravedlnil za otroctvo, ktoré kedysi realizovali Briti. Ja sa pýtam - prečo by sa mal ospravedlňovať, keď to bola prvá krajina, ktorá otroctvo nielen zrušila, ale ako prvá proti nemu aj aktívne postupovala? Prečo si za to majú Briti dnes sypať popol za hlavu, keď západ otroctvo nevymyslel?
To, že nejaká krajina zruší otroctvo, predsa nijako nesúvisí s tým, že sa ospravedlní za svinstvá, ktoré robila predtým. Ospravedlnenie apriori nemaže vinu.
Pokiaľ viem, Tony Blair nebol otrokárom. Boli nimi ľudia, ktorí už dnes nežijú. Keby mal Blair svojho otroka a prepustil ho, tak by som to ospravedlnenie chápal.
Ospravedlnenia za krivdy, spôsobené predchádzajúcimi generáciami, občas prispievajú k väčšej komunikácii medzi národmi a upokojujú napätia.
Keby Blair mlčal a neospravedlňoval sa, nikto by mu to predsa nevyčítal. Udialo sa to na stretnutí s nejakým africkým štátnikom a predsa to nevyžadoval ani ten. Šlo proste o Blairovu vlastnú a zbytočnú iniciatívu.
Z toho sa dá odvodiť, že vám prekáža aj ospravedlnenie sa Františka Mikloška Maďarom.
Ja som všeobecne veľmi skeptický voči deklaratórnym ospravedlneniam, aj vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom. Tu urobili konzervatívci chybu, že do istej miery prijali ľavicovo - liberálny pohľad, že Maďari sú vždy tí dobrí. Pritom je to rovnaká nepravda, ako keď SNS tvrdí, že Maďari sú vždy tí zlí. Jedine konzervatívci sú pritom schopní v tomto smere sformulovať vlastné a najmä realistické stanovisko.
Aké?
Malo by byť založené na uvedomení si toho, že spolužitie medzi nami a nimi nemôže byť postavené na deklaráciách. Tie žiadne zmierenie neprinesú, už len preto, lebo je tu asymetria medzi vinníkom a obeťou.
Kto je v tej asymetrii väčšou obeťou?
Maďari nám objektívne ubližovali častejšie ako my im. Nestavajme teda naše spolužitie na vzletných deklaráciách, ale na spoločne zdieľanom záujme.
Akom?
Ten treba hľadať.
Čiže vzájomné sa ospravedlnenie Maďarska nám a naopak považujete za absurdné?
Netvrdím, že by bolo apriori zlé. Jednou zo základných hodnôt konzervativizmu je však to, že bazírujete na osobnej zodpovednosti. Urobiť deklaráciu a čakať, že od tej chvíle pôjde svet inak, je dosť čudné.
Mikloško teda urobil alebo neurobil chybný a zbytočný krok?
Keď som to vtedy počul, zdalo sa mi to nepripravené a nie v správny čas na správnom mieste. Možno to tak cítil, neodsudzujem ho za to, ani som ho vtedy nekritizoval, ale ja som k takýmto ospravedlneniam skeptický.
Nie je existencia iných ideových prúdov pre konzervativizmus obohacujúca?
O tom je sloboda, ja predsa neupieram ani Michalovi Havranovi mladšiemu, ani Eduardovi Chmelárovi, ani Robertovi Ficovi právo na názor.
Vychádzam z tých slov, že proti nim treba bojovať a poraziť ich.
To je politický boj. Ide o uvedomenie si hodnôt vlastnej civilizácie. Do politického boja predsa nemôže ísť niekto s tým, že chce prehrať. Ide doň preto, aby presvedčil ľudí o svojich argumentoch. Tým však nikomu neupiera právo, aby hlásal svoje argumenty. Nikomu nechcem vziať právo na slobodu slova ani nič podobné.
Ak niektorí hlásajú boj proti liberalizmu, neostane po jeho porazení konzervativizmus prešľapovať na jednom mieste, pretože stratí motiváciu argumentovať a hľadať riešenia?
Ľavica a sociálny liberalizmus nezaniknú nikdy. Ľavicový pohľad sa bude recyklovať v každej generácii, pretože je podmienený evolučne. Je to akási ozvena z čias pred neolitickou revolúciou, keď sme žili v spoločenstvách lovcov a zberačov. Ľavica chce nevedome pravidlá týchto malých spoločenstiev natiahnuť na veľkú spoločnosť. Sociálny liberalizmus je teda cesta do pekla. Verím v slobodu aj preto, lebo si myslím, že v konkurencii rôznych ideí sú konzervatívne myšlienky najschopnejšie v šanci prežiť. Veď čo je to tradícia? Skúsenosť, ktorá sa evolučne osvedčila.
Povedali ste, že liberalizmus je nebezpečný mravným relativizmom. Všetko, či ešte v niečom?
Toto sa týka aj ľudí, ktorých vídavam debatovať v diskusiách na SME - problémom je uctievanie arbitrálneho rozumu. Často to vidím pod článkami, kde sa ľudia vymedzujú príliš fundamentalisticky voči kresťanstvu. Dobre síce chápu, že náboženská viera môže degenerovať do veľkej bigotnosti, násilia a utrpenia, ak nie je sprevádzaná rozumom, ale akosi im uniká, že do fanatizmu a násilia môže degenerovať aj rozum, ak nie je sprevádzaný vierou. Viera a rozum sú dvaja jednonohí, ktorí by sa mali vzájomne podopierať. Všimnite si, koľkí píšu, že kvôli ničomu nezomrelo na svete toľko ľudí, ako kvôli náboženstvu. Ja tvrdím, že je tu vec, kvôli ktorej zomrelo oveľa viac ľudí.
Ktorá vec?
Rozum. Národný socializmus a komunizmus predsa neboli deviácie náboženskej viery, ale naivného racionalizmu, teda rozumu.
Posudzovanie podľa počtu obetí však vždy kríva.
Môj morálny súd, v rámci ktorého poviem, že fašizmus a komunizmus boli odsúdeniahodné režimy, predsa neodvíjam výhradne od počtu obetí. K tomu sa môže pridať filozofická analýza, ekonomické hľadisko a podobne. Súčasný pápež upozorňuje práve na toto - tvrdí, že existujú ako keby dva racionalizmy - kritický, ktorý si uvedomuje medze rozumu a naivný, ktorý si namýšľa, že dokáže obsiahnuť bytie ako také a od stola ho zmeniť podľa ideálnych predstáv. V tomto smere si myslím, že náboženstvá majú voči ideológiám istú výhodu. Náboženstvá racionalizujú realitu okolo nás.
Ako to môžu robiť, keď samé nie sú založené na racionálnom základe?
Ak niekto vidí len materiálnu stránku vesmíru a sveta okolo nás, je to v podstate dosť bezútešné. Mnohí sa pýtajú, aký zmysel má ich život. A práve náboženstvá aj ideológie dávajú na prvý pohľad chaotickému vesmíru zmysel.
Aký je teda rozdiel medzi náboženstvom a ideológiou?
Ideológie sú racionalistické a vnútorne logické systémy, často vytvorené jednou mysľou, resp. skupinou mysliteľov v jednom konkrétnom období. Tí museli mať nadštandardne vyvinuté ego a intelektuálnu pýchu. Ideológie oslovujú najmä racionálneho moderného človeka, ktorého ja osobne nazývam „uctievač naivného rozumu". Problém je v tom, že v tom logickom systéme je jeden prvok, ktorý nikdy pri kreovaní ideológie nemôžete zohľadniť.
Ktorý prvok?
Zákon nezamýšľaných dôsledkov. A práve v tomto sú - na rozdiel od ideológií - dobré náboženstvá. Nie sú totiž logické a povrchne racionálne.
Príklad?
Na svete snáď nenájdete rozporuplnejšiu knihu ako je Biblia, keďže si v nej mnohé veci odporujú. Náboženstvá však majú tú výhodu, že sú to evolučné systémy, ktoré stáročia zápasili v kultúrnej selekcii normatívnych pravidiel. To ich imunizuje proti zákonu nezamýšľaných dôsledkov.
Prečo si to myslíte?
Keď ide o takú dlhú dobu, môžete ďaleko lepšie postihnúť dôsledky, ktoré môže priniesť nejaké konanie, i keď nie sú vopred zjavné. Pri náboženstvom posvätených pravidlách vám nemusí byť vopred zjavné, prečo treba niečo dodržiavať, stačí, ak to viete až ex post.
Prirodzenou túžbou človeka však je, aby vnútornú logiku toho, čo sa od neho požaduje, poznal už vopred.
Iste, veď ja ani nehovorím, že za žiadnym pravidlom sa nedá nájsť zdôvodnenie, prečo je rozumné sa ním riadiť. Ale pri porušení niektorých pravidiel sa sociálne a emocionálne náklady prejavia až po určitom čase. Náboženstvá 
tým, že boli vystavené kultúrnej evolúcii, mali možnosť svoju skúsenosť zakomponovať do svojich pravidiel. Židovské náboženstvo vytvorilo veľmi výkonné katallaktické pravidlá, vyjadrené v Desatore. Ak ste veriaci, môžete veriť tomu, že tak dlho prežilo preto, lebo ho zoslal Boh. Ale dá sa na to pozerať aj z agnostického hľadiska - že Mojžiš sa ako zákonodarca presadil v kultúrnej evolúcii preto, lebo sa jeho pravidlá osvedčili. Koniec koncov, kto si dnes pamätá napríklad Solónove alebo Kleisthenove zákony?
Židovský zákon sa ukázal ako veľmi výkonný, čo sa týkalo udržiavania Židov pri živote, ale určité jeho vnútorné prvky spôsobili, že nebol schopný osloviť inovercov. Do toho prichádza Ježiš, ktorý mohol svojím súčasníkom pripadať ako tuctový náboženský pošuk, akých tam pobehovali na prelome letopočtov desiatky. Napriek tomu práve jeho reforma židovstva pretrvala a rozšírila sa do celého sveta. Proste priniesol niečo, čo zabralo.
Čo konkrétne?
Povedal, že neprišiel zákon zmeniť ale naplniť. Namiesto komplikovaných pravidiel prišiel s jednoduchým konceptom lásky k blížnemu a lásky k Bohu. Ježišova inovácia pôvodného židovského náboženstva sa ukázala ako životaschopná a počet nasledovníkov narastal. Kresťanstvo na rozdiel od marxizmu nie je záležitosťou jedného alebo niekoľkých intelektuálov, ale máte tam evolučne rozvíjaný systém viacerých židovských prorokov, Ježiša, stredovekých filozofov, ktorý rastie a rozvíja sa. Pritom pravidlá, ktoré sa ukážu ako škodlivé, možno zmeniť reinterepretáciou a tie, čo sa ukážu ako osožné, prežijú.
Ste veriaci?
Teraz poviem niečo prekvapujúce - ja nie som kresťan, ale agnostik, čiže neviem, či existuje Boh. Moji rodičia boli ateisti, nedali ma pokrstiť, nikdy ma k tomu neviedli, takže si sám hľadám cestu k Bohu. Je zjavné, že mám ku kresťanstvu, najmä tomu katolíckemu, blízko. Chýba mi však ešte akési prekročenie tej rieky - akt viery, teda vnútorné presvedčenie, že Boh naozaj existuje.
Hľadáte dôkaz?
Dôkaz existencie Boha nie je možné podať, nedá sa ani verifikovať, ani falzifikovať. Niekde som inak čítal tézu, že už niekto dokázal neexistenciu Boha. (smiech) Čiže hľadám, aby som neotrasiteľne uveril.
O slovenskej pravici v parlamente
Je to, čo dnes máme v parlamente, štandardná pravica?
Ide o to, s čím to porovnávate. Ak s pravicovými stranami v okolitých krajinách a v západnej Európe, myslím, že naše strany, ktoré sa deklarujú ako pravica, toho veľa dokázali. Keď pozerám, čo stvára Merkelová v Nemecku, musím povedať, že „zlatý Dzurinda s Miklošom, Nemci nám ich môžu závidieť". Pritom nie som ich fanúšik. Ak však našu pravicu porovnám s mojim ideálom, má čo doháňať. Pravica u nás by mala stáť na troch pilieroch - Bohu, vlasti, kapitalizme.
Rozmeňte to na drobné.
Poriadna pravicová strana by mala byť konzervatívna v kultúrno - etických otázkach, liberálna v ekonomických otázkach a mala by sa snažiť ubrániť pre nás čo najviac kompetencií, teda minimalizovať to, do čoho nám bude zasahovať Brusel.
Prečo sú vlastne konzervatívci odkázaní na liberálnych ekonómov?
Lebo nemajú vlastnú ekonomickú doktrínu. Môžu si ju vziať buď od socialistov alebo od liberálov. Takže je jasné, kam by mali siahnuť.
Čo z tých troch pilierov chýba SDKÚ?
Konzervatívne hodnoty a euroskeptický rozmer. Alebo aspoň eurorealistickejší. Nie som si istý, do akej miery SDKÚ chápe, aké riziká skrýva európska integrácia.
A KDH?
To mohlo byť stranou podľa môjho gusta, keby sa predsedom stal Vladimír Palko a keby dokázal dostať na palubu ľudí z OKS.
Nie je práve Palko tým, ktorý chce s Krajniakom v niektorých ekonomických návrhoch zvyšovať mieru prerozdeľovania, teda sa preklápa k ľavicovému ponímaniu ekonómie?
Pokiaľ viem, Palko priniesol rovnú daň, za ktorú dnes dostáva ceny Mikloš, i keď pôvodne bol proti nej.
Ja hovorím o rodičovskom príspevku, respektíve bonuse.
Mne sa to zdá ako dobrý nápad, pretože ide o to, aby deti neprispievali svojimi odvodmi do spoločného lavóra, ale aby časť z nich priamo dostávali ich rodičia. Inými slovami - tento návrh obnovuje motivácie, ktoré tu boli zaužívané pred priebežným dôchodkovým systémom. Obnovuje spojenie medzi tým, koľko máte detí, ako ich vychovávate a vašim zabezpečením na starobu. Ja tento návrh nepovažujem za socialistický, pretože rieši to, čo kedysi pokazil Bismarck.
Ako pravica sa u nás deklaruje aj SNS. Naozaj ňou je?
Pokiaľ viem, podľa hodnotení viacerých inštitútov vyšla SNS ako najsocialistickejšia hneď po KSS. Ján Slota si možno ako bohatý človek uvedomuje, že to, čo tu zanechala Dzurindova vláda, nemožno zrušiť, ale keď počúvam Annu Belousovovú, tá má plné ústa sociálneho štátu, prerozdeľovania.... SNS je proste národno-socialistická strana, k pravici by som ju ani neprirovnával, nieto ju tam zaraďoval.
Slota by namietal, keby ste mu povedali, že u neho absentujú piliere Boh, vlasť, kapitalizmus.
Vezmite si ich najcharakteristickejší pilier, na ktorý sa odvoláva - národ. Veď táto strana vo všetkom, čo je národné, totálne zlyhala. Viď Lex Hlinka - nebol to žiadny spoločenský problém, pokiaľ sa hovorilo len o jednej vete, že „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ". Z tej nijako nevyplýva, či bol pozitívnou alebo negatívnou postavou. Potom však prišla SNS s otcom národa a nastali protesty, spustili sa petície... proste v tomto SNS totálne zlyhala. Čo mi však vadí oveľa viac - SNS nie je intelektuálne schopná poňať problematiku okolo EÚ a poskytnúť k nej aspoň jediný netriviálny názor.
Sú vôbec legislatívne iniciatívy typu Lex Hlinka normálne? Nie je smiešne, ak sa niekto pod rizikom represie snaží prikazovať mi, koho si mám ctiť? Tobôž v situácii, keď treba riešiť oveľa dôležitejšie problémy?
Ako študent práva vám poviem, že bodaj by parlament prijímal iba zákony, ktoré nemajú žiadny vplyv na občanov. Bodaj by riešili len hlúposti ako Lex Hlinka, bodaj by tam všetci hrali golf ako Liška a podobne. Čiže mne prijímanie takýchto zákonov primárne neprekáža. To by nastalo, keby tam napísali, že Hlinka je otcom národa a kto pochybuje, musí ísť do väzenia.
Čiže vám neprekáža, že vzniká úplne zbytočný zákon?
Mne prekáža skôr to, že sa vytvára obrovské množstvo zákonov, ktoré sú zlé a ktoré vyložene škodia občanom. Deklaratórne zákony mi nemajú prečo prekážať. Hovadinou by sa to celé stalo, keby tam ostala veta SNS o otcovi národa. A bol by som prvý proti tomu, keby sa niekto trestal za to, že je neúctivý voči Hlinkovi.
Znovu - načo nám je zákon, ktorý nezakladá žiadnu povinnosť, len jednou vetou oznamuje zbytočnosť?
V prípade KDH to zrejme bola vec politickej taktiky. Je to lacný spôsob, ktorým sa dá prilákať volič SNS. Nie však lacný v zmysle hlúposti, ale v tom, že to nič nestojí.
Stojí - zbytočné napätie medzi ľuďmi.
Iné je ale lákať voličov uplácaním, teda tým, že im dávate rôzne dávky a iné predkladaním deklaratórneho zákona o dĺžke jednej vety a voľajakého umiestnenia jednej busty.
KDH sa tiež nevyhýba návrhom rôznych dávok.
Áno, veď mne to prekáža. Myslím si však, že Brockovo a Hrušovského krídlo to robí oveľa častejšie ako Palkovo.
Je pre štát a spoločnosť dobré, ak sa v istých intervaloch pri moci strieda pravica s ľavicou?
Je to najmä realita.
To viem, ale zaujíma ma, či je to z vášho pohľadu dobré alebo zlé.
Mnohí by povedali, že je to dobré preto, lebo tu nevzniká skupina ľudí, ktorá by sa necítila niekým reprezentovaná. Toto bol problém krajín ako Španielsko, kde dlho vládla Francova diktatúra. Nemyslím si pritom, že Franco bol fašista, skôr šlo o autoritatívneho diktátora, ktorý bol do určitej miery pre krajinu pozitívom. Bol tam však príliš dlho a jeho vláda bola založená na ideách politického katolicizmu.
Prečo ste to označili za problém?
Riziko v takýchto prípadoch spočíva v tom, že ak ide niečo dlhodobo jedným smerom, neskôr príde tendencia vychýliť to do opačného extrému. Ani jedno ani druhé nie je dobré.
Aj u nás vidieť, že mnohým prekáža trebárs konzervatívna politika, lebo za ňou vetria čiernu totalitu a akúsi obnovu vojnového Slovenského štátu. V tomto smere má u nás striedanie pravice a ľavice svoj zmysel. Všetky skupiny majú podiel na moci a necítia sa odstrčené. Keby to tak nebolo, hrozil by výbuch.
Napriek tomu všetkému si však myslím, že by sme dvesto rokov staré inštitúcie zastupiteľskej demokracie nemali považovať za nedotknuteľné. Mnohé staré záruky súkromia občanov proti vládnej moci boli politikmi prelomené. Preto by sme si určite nemali zakazovať teoretizovanie o vylepšeniach. A o zabudovaní nových záruk, ktoré by zabránili, aby politika a právo prenikali do oblastí, do ktorých im nič nie je.
O slobode
Čo je to sloboda jednotlivca?
Existuje veľa protichodných definícií.
Mňa zaujíma tá vaša.
Ja chápem slobodu ako možnosť výberu sebauvedomujúceho subjektu. Z viacerých možností vyberáme preto, lebo z toho očakávame subjektívne pociťovaný prospech. Život je však v istom zmysle hrou a nie vždy nám určitá kalkulácia naozaj vyjde. Často sa stane, že očakávame pozitíva a dôsledky sú negatívne. Sloboda je teda o tom, že máte možnosť výberu, ale si aj nesiete zodpovednosť za negatívne rozhodnutia. Rozhodne by túto rolu nemal prevziať štát.
Dôvod?
Lebo ľudia zistia, že slobodné rozhodnutia sú zadarmo a to nie je dobré. Sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou.
Sloboda subjektu by mala byť v čomkoľvek?
Teraz si neviem predstaviť všetky možné situácie, ktoré by mohli nastať, ale v princípe by to tak malo byť.
Zaujíma ma hranica, kde tá sloboda jednotlivca končí.
Tam, kde začína sloboda iného. Štát by mal definovať a strážiť mantinely medzi ľuďmi v tom, aby neuskutočňovali také voľby, ktoré by šli na úkor iných. Pretože aj rozhodnutie zavraždiť niekoho je voľbou.
Neobmedzujú však slobodu voľby aj samotní konzervatívci tým, že sa snažia do legislatívy vniesť veci, v ktorých niečo prikazujú, respektíve zakazujú? Napríklad povinné náboženstvo na školách, registrované partnerstvá a podobne.
Určite takí sú, ale ja som v tomto trochu na pochybách. Keď sme pri tom náboženstve na školách - tvrdím, že by nemali existovať žiadne štátne školy, pretože slúžia indoktrinácii. Keď už tu však historicky sú, som za to, aby v nich bolo možné vybrať si - okrem náboženstva trebárs aj etickú výchovu. Čo sa týka registrovaných partnerstiev, to nie je o tom, že by sa tu niečo niekomu zakazovalo, skôr o tom, že niekto tu chce zvýhodniť určitú skupinu ľudí na úkor inej. A práve to je veľké nebezpečenstvo pre slobodu, pretože sa tým ničí rovnosť pred zákonom a nahrádza sa spoločnosťou privilegovaných menšín.
O orientácii konzervatívcov na USA
Z čoho vyplýva tá okatá orientácia našich konzervatívcov na USA?
Z toho, že sme tu mali komunizmus, ktorý padol najmä zásluhou tlaku Ronalda Reagana.
Súčasná Amerika s Reaganom nemá veľa spoločného.
USA do určitej miery dosť zosobňuje ideály konzervatívcov. Na rozdiel od Európy, v nej doteraz beží kultúrna vojna, je tam nižšia miera ekonomickej regulácie ako na starom kontinente a podobne.
Ako sa dá vysvetliť, že konzervatívec František Šebej bol za zásah USA v Iraku a konzervatívec Vladimír Palko nie?
Jednoducho - Šebej je neokonzervatívec a Palko paleokonzervatívec. Konzervativizmus je širokou riekou a často v ňom vidieť protichodné tendencie.
Vy ste skôr neo alebo paleo?
Ja som fuzionista, blízke mi je spájanie klasického liberalizmu a náboženského tradicionalizmu. To som hovoril už na začiatku - najťažšie je vysvetliť KDH, že časť jeho agendy musí spočívať v liberálnej ekonómii a na strane druhej - vysvetliť Martinovi Chrenovi a ďalším, že tradičná kultúra je dôležitá pre prežitie slobodnej spoločnosti.
Pri vojne proti Iraku sa nedá sfúzovať nič - buď ste proti alebo za.
Na Pravom spektre sme ten zásah podporovali, ja osobne tiež, lebo si myslím, že dať po hube diktátorovi nikdy nezaškodí.
Aj za cenu civilných obetí?
No tak... civilné obete sú realitou každej vojny. Nikto predsa nečakal, že to bude takto vyzerať a tak dlho trvať. Ale práve v dôsledku toho všetkého začínam váhať, či som vtedy zaujal správny postoj. Kladiem si veľa otázok, trebárs do akej miery USA konflikty riešia, do akej predchádzajú a do akej ich svojimi zásahmi vytvárajú. Intervenujúci štát je nebezpečný nielen dovnútra, ale aj navonok. Neviem teda vysloviť jednoznačný súd. Na túto tému mi u nás chýba neemocionálna debata.
Teraz tu na jednej strane máme primitívnych antiamerikanistov, ktorí tárajú, že to všetko bolo výhradne o rope a na strane druhej neokonzervatívcov, ktorí obhajujú všetko, čo USA spravia. Keď Amerika napadne Irán, budeme to obhajovať? A keď napadnú Severnú Kóreu, tak čo? A keď aj vyhrajú, tak za akú cenu pre nich samotných? V tomto mi vyslovene chýba diskusia, ktorá by zvažovala všetky za a proti.
Prečo našim konzervatívcom tak dlho trvalo, kým priznali, že USA v zámienke na začatie vojny s Irakom klamali?
Pre mňa osobne tie zbrane hromadného ničenia nezohrávali žiadnu úlohu. Podstatné bolo, že bol zvrhnutý Saddám Husajn.
Zdá sa vám to však podstatné aj pri iných diktátoroch, pred ktorými USA klopí zrak, prípadne si s nimi podáva ruku?
Toto mne práve na tej debate o úlohe USA vo svete prekáža. Často to vyznieva, ako keby Američania programovo presadzovali iba jednu líniu zahraničnej politiky. Ale to predsa nie je pravda. Tam sa striedajú diametrálne odlišné pohľady a aspekty...
Skôr záujmy.
Iste, aj tie.
Nie je zlá už samotná myšlienka, že západná kultúra dokáže implantovať svoj pohľad na slobodu do úplne iného kontextu s inými tradíciami? Dá sa vôbec z Afganistanu spraviť západná civilizácia?
To je veľmi dobrá otázka, ktorú riešime aj my. Pýtame sa, do akej miery je sloboda výsledkom kultúry a do akej miery je kultúra výsledkom slobody. Vnímam argumenty z oboch strán a osobne si myslím, že ten stret civilizácii skončí tým, že jedni odpália atómovú bombu kdesi v Paríži, my im za to zbombardujeme Teherán a výsledkom bude to, že keď budú obe strany konfrontované s tým nevýslovným utrpením, pochopia, že im to za to nestojí a možno sa zmení paradigma celého sporu.
Nebije sa prikázanie „nezabiješ" so zabíjaním vo vojne?
Ja sám mám pochybnosti, či je možné demokraciu vyvážať na špičkách bajonetov. Ale s tým „nezabiješ" je to tak, že žiadna spoločnosť nemôže fungovať na absolútnej posvätnosti ľudského života, lebo už len samotný pud sebazáchovy vo chvíli, keď vás niekto napadne, vás núti zabiť. Čiže sa to nemusí biť, dokonca ani vtedy, keď sme my tí agresori.
Vediete pravicový portál Pravé spektrum. Načo je dobrá jeho existencia?
Zo začiatku predstavoval istú alternatívu. Snažili sme sa poukázať na to, že po páde komunizmu a ZSSR prišli ľavicoví intelektuáli o svoju modlu, pretože zistili, že prorok Marx zlyhal, že tie jeho zázraky boli len hókusmi a pókusmi na ľuďoch. Následne ľavičiari vyhlásili smrť všetkých ideológií a začali vznikať akési náhradné. My bojujeme proti nim - proti všetkým tým zástupným ideológiám za komunizmus, ktoré v našom kréde nazývame „cvokizmami".
O Pravom Spektre a JeToTak
Takáto stránka si však vždy nájde stabilný okruh čitateľov, najmä takých, ktorým názory na nej konvenujú. Nie je dnes Pravé spektrum iba presviedčanie už presvedčených?
Najväčším problémom je, že nikto z nás to nerobí profesionálne, všetci to stíhame popri našich hlavných prácach. Ide to však samospádom, ľudia posielajú články, vždy je čo uverejniť a pokiaľ ide o čitateľov, nemám pocit, že by šlo o to, čo hovoríte. Problémy, o ktorých tam diskutujeme, sme predsa nevyriešili. Stále je tam napätie medzi kresťanmi a libertariánmi, stále sa tam doberáme, chodia tam diskutovať ľavicoví liberáli... je to zaujímavé a my sme tomu radi. Sú tam kultivované a dobré diskusie, možno je problém skôr v tom, že stále diskutujú tí istí a nepriťahujeme nových ľudí. To sú však limity, ktoré chceme zmeniť a debatujeme o rôznych inováciách.
Existuje aj portál s opačnými názormi - JeToTak. Vnímate ho ako prínos do diskusie medzi pravičiarmi a ľavičiarmi?
Ja ich čítavam, pretože ma zaujíma, čo sa varí v kuchyni našich priateľov - odporcov, a samozrejme aj preto, lebo ma zaujímajú ich argumenty, na ktoré sa potom snažím vo svojich článkoch cieliť svoju paľbu. Chcem tvrdo narúšať a vyvracať schémy, ktoré sem prenikajú z ich spektra.
Pýtal som sa, či ich vnímate ako prínos do diskusie.
Sú tam veci, ktorým sa čudujem. Keď začínali, myslel som si, že končí náš monopol na trhu s ideami, ale akosi im to nevyšlo. Predchádzajúci Havranov projekt e-politika.eu skončil a keď si tam kliknete, nájdete tam oznam, že doména je na predaj a je tam odkaz na nejakú pornostránku. Na JeToTak sa sľubovali veľké zmeny po skončení leta a tiež im to hapruje, takže síce to stále čítam, ale viac menej ma to prestáva baviť, lebo to nie je nič moc. Mohli byť prínosom, pretože by sme mali čo kritizovať, s kým polemizovať, mali by sme sparingpartnera, ale nič také zatiaľ nehrozí.
Sú medzi vami a Michalom Havranom osobné animozity?
Neviem. Rozhodne ja Havrana neriešim toľko ako on mňa. Istý čas som si tam každý pondelok klikal vyslovene z dôvodu osobnej ješitnosti, že čo zase o mne napísal. Oni tam nerozoberajú vecné témy, ale mňa, Rada Kazdu, Fera Šebeja, možno Števa Hríba, najnovšie zase Petra Pišťanka. Pre mňa je to celé zvláštne, ich vnútorný svet ma nebaví. Neriešia témy ale osoby.
Píšete pre viaceré médiá, vyjadrujete sa k mnohým témam, až vám v diskusiách občas vyčítajú, že ste chrobák Truhlík, ktorý všetko vie, všetko videl a zažil, všetkému rozumie. Prečo?
Uvedomujem si, že to takto môže pôsobiť. Ale zdá sa mi, že na Slovensku panuje akási snaha presadiť takzvaný klapkový fachidiotizmus, kedy by každý fungoval len v rámci prísnej špecializácie miesto toho, aby sme sa zamysleli 
nad klasickým anglickým ideálom všestranne vzdelaného džentlmena, ktorý sa snaží mať prehľad o všetkých veciach, ktoré treba poznať pre potrebu kvalifikovanej správy svojej polis. Ja si proste kladiem nejaké otázky a snažím sa ich zodpovedať intenzívnym čítaním kníh. V tých je odpoveď na všetko. Čitatelia vidia, že som grafoman, no pravda je taká, že som ešte navyše aj knihomoľ.
To je proste potreba vo vnútri človeka a keď zaznie nejaký verejný argument, ktorý nemá kvalifikovanú pravicovú oponentúru, ozvem sa. Príklad - Oľga Pietruchová niečo povie, ja čakám a nevidím žiadneho konzervatívneho pravicového sociológa, ktorý by jasne vystúpil a povedal, že to je nezmysel. Ale viem napríklad o nejakom zahraničnom výskume, ktorý podporuje konzervatívne stanovisko. Keď sa obzriem okolo seba a všetci stále mlčia, napíšem to ja.
Tie občas mimoriadne tvrdé formulácie vo vašich článkoch sú zámerom alebo prichádzajú prirodzene?
Ktoré?
Napríklad pri kritike Francúzska ste použili argument v štýle „čo už to len môže byť za národ, keď jedáva slimáky".
Niekedy sa stane, že mi napadne provokatívny obrat a ten tam vložím v záujme toho, aby to nebolo suché. Ja sa musím väčšinou krotiť, lebo najradšej by som písal ešte tvrdším štýlom. Také niečo vám jednoducho napadne, premýšľate, či sa to tam hodí, či je to žalovateľné... a podľa toho sa rozhodujete. Diktatúra politickej korektnosti obmedzuje slobodu slova a spôsobuje, že sa nebavíme o obsahu, ale o forme.
Jan K. Myšľanov na svojom blogu nedávno napísal, že pravičiari veľa píšu a kritizujú miesto toho, aby šli do ulíc a urobili niečo konkrétne. Môže vôbec písanie samotné niečo v spoločnosti zmeniť?
Istý klasik povedal, že pero je mocnejšia zbraň ako meč. Takže myslím, že slovom sa dá zmeniť veľa, ale je logické, že nie všetko.
Študujete právo. Budete sa ním aj živiť?
To sa ukáže, nie som priateľom matematického rozplánovania si celého života. Myslím, že človek by mal byť moreplavcom, ktorý si síce kormidluje svoj život, ale je tiež závislý od prúdov a vetra, ktoré ho nesú. Rodolphe M. Vallee povedal, že keby mu niekto pred dvadsiatimi rokmi tvrdil, že bude veľvyslancom na Slovensku, tak by dotyčného považoval za blázna, lebo vtedy Slovensko ani neexistovalo. Zamestnania, ktoré budú o dvadsať rokov, dnes ešte neexistujú. Takže netuším, čo bude.
Možno sa vydám cestou žurnalistiky, možno práva, možno niečoho iného. O desať rokov môžem byť na vrchole, ale i v base alebo žobrať pred Tescom alebo byť mŕtvy. Život je taký, že raz ste hore, raz dole. Nemám ešte ujasnenú predstavu. U mňa vždy jedna príležitosť nadväzovala na druhú, aj preto som viac za slobodu ako za istotu. Sloboda totiž vytvára príležitosti. A o nich to celé je.
Pozn.: Rozhovor bol autorizovaný, Lukáš Krivošík v prepise nič nezmenil.
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Vo štvrtok si v prílohe TV Oko a na SME.sk prečítajte rozhovor s vydavateľom kníh slovenských autorov Kolomanom Kertészom Bagalom.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@gmail.com a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
