Konkurenčný boj medzi pohrebníctvami je veľmi silný a tvrdý a metódy, ktoré sa pri ňom používajú, sú niekedy nielen v rozpore s etikou, ale aj so zákonom. Napriek schváleniu zákona o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, dokonca pokračuje prax získavania klientov priamo pred areálmi patológií. Krátko po Sviatku Všetkých svätých a Pamiatke zosnulých, keď sa pozornosť na Slovensku sústreďuje aj na otázky okolo pohrebných služieb a prevádzkovania cintorínov, to pre TASR poznamenal riaditeľ najväčšieho bratislavského pohrebníctva Miloslav Hrádek.
"V Bratislave sa rozmohlo, že pohrebné služby majú rôznych obchodných zástupcov, ktorí čakajú pred areálmi patológií a ponúkajú všetkým, ktorí prichádzajú, svoje služby s tým, že aké je to pre pozostalých výhodné. Takto ďaleko by naše pohrebníctvo určite nezašlo," uviedol pre TASR Hrádek.
Podľa neho je neetické, ak sa jednotlivé pohrebné služby snažia získať si klientelu prostredníctvom obchodných zástupcov, ktorí sídlia v nemocniciach alebo sociálnych zariadeniach a robia si tam reklamu. Jedným z cieľom zákona o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, bol práve zákaz takéhoto typu neetickej reklamy.
"My takúto formu reklamy nevyužívame, naopak, čo sa týka reklamy striktne sa snažíme dodržiavať zákon o pohrebníctve. Využívame možnosti inej formy komunikácie s verejnosťou najmä prostredníctvom našej webovej stránky či inzerátov v Zlatých stránkach a v tlači, kde ponúkame naše služby," povedal riaditeľ.
Podľa Hrádka každá súkromná firma, teda aj pohrebníctvo, potrebuje reklamu. "Jedna vec je byť najväčší a mať nejaký obchodný podiel na trhu a druhá vec je si túto pozíciu udržať," poznamenal.
Zisk pohrebníctva je podľa Hrádka z ponúkaných služieb, ktoré vykonávajú ako podnikateľskú činnosť. Patrí medzi ne prevádzkovanie pohrebnej služby, krematória, prevoz mŕtvych a viazanie vencov. Naopak, prevádzkovanie cintorínov je podľa neho činnosťou verejnoprospešnou a teda činnosťou stratovou.
