Bratislava 5. novembra (TASR) - Zamestnanci reedukačných domovov nesúhlasia s prechodom týchto zariadení spod pôsobnosti Ministerstva školstva (MŠ) SR pod Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa MPSVR Oľga Škorecová, o výhodách a nevýhodách jednotlivých možností stále prebieha diskusia a riešenie by malo vzísť v tomto roku.
"Situácia je zatiaľ nerozhodná," uviedol pre TASR minister školstva Ján Mikolaj. Vysvetlil, že sa uskutočnilo niekoľko rokovaní odborných komisií a pracovných skupín so záverom, aby reedukačné domovy ostali v pôsobnosti jeho rezortu. Prechod týchto špeciálnych školských zariadení, ktoré majú poskytovať odbornú pomoc deťom s poruchami správania sa, vyplýva zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a predpokladá sa k júnu 2008. "Bývalá vláda rozhodla, že tieto domovy majú ísť pod MPSVR. Museli by sme zmeniť zákon," uzavrel Mikolaj.
Zamestnanci domovov sa obávajú, že po prechode pod MPSVR dôjde k likvidácii týchto špeciálnych školských zariadení. Aj z tohto dôvodu sa s petíciou za zachovanie pôvodného stavu obrátili na Kanceláriu Národnej rady SR a problémom sa už zaoberal parlamentný výbor pre vzdelanie a mládež. Ako zdôraznila Škorecová, zariadenia naďalej ostanú v správe štátnych orgánov a preto sú akékoľvek obavy o ich ďalšiu existenciu neopodstatnené.
Objasnila, že jednou z výhod, ktorú by prechod mohol priniesť, je aj efektívnejšia súčinnosť reedukačných domovov s detskými domovmi. "Určitá časť detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou je na základe diagnostiky premiestnená do týchto zariadení. MPSVR má záujem zefektívniť spoluprácu domovov a reedukačných zariadení tak, aby dieťa s poruchou správania bolo po reedukačnom procese vrátené späť do domova," povedala. Dodala, že domov je otvorené zariadenie a viac sa približuje životnej realite ako režimovo fungujúce reedukačné domovy.
Výhodu v prechode zariadení vidí aj predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domov Jozef Mikloško. "MPSVR má komplexnú starostlivosť o deti, ktoré sú buď kandidátom na náhradnú starostlivosť alebo sú v náhradnej starostlivosti," reagoval pre TASR. Ako vysvetlil, znamená to, že rezort pracuje s rodinou, má sieť náhradného rodičovstva a ďalšie. "Môže kontinuálne zabezpečiť, aby sa pracovalo s dieťaťom a aj s rodinou. Reedukácia bez práce s rodinou má veľmi limitované výsledky," zhrnul.
Prechod zariadení vyplýva aj z procesu zjednocovania výkonu ústavnej starostlivosti do pôsobnosti jedného rezortu. Tento proces prebieha v určitých etapách a začal sa už v roku 1996. "V súčasnosti sa teda ústavná starostlivosť nariadená súdom realizuje výlučne v zariadeniach v pôsobnosti rezortu práce (zhruba 120 zariadení pre cca 5200 detí), s výnimkou posledných 14 zariadení - reedukačných detských domovov a reedukačných domovov pre mládež, ktoré patria pod rezort školstva," vymenovala Škorecová.
MŠ argumentuje potrebu zachovania súčasného stavu napríklad zachovaním jednotného riadenia školy a výchovy v jednom zariadení alebo umožnenie tzv. dobrovoľných pobytov detí v zariadeniach (na základe žiadosti ich rodičov).
