Bratislava 6. novembra (TASR) - Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR pri tvorbe štúdie, ktorá mala potvrdiť opodstatnenosť spracovania kalamitného dreva a posúdiť jeho vplyv na priaznivý stav prírody v Tichej a Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP) poprela, že by sa na území odstraňovania kalamity nachádzal krík zemolez čierny. Ten je biotopom vzácneho a chráneného chrobáka fúzača karpatského. Z digitálnych máp vypracovaných Správou TANAP-u, ktorá patrí pod ŠOP SR vyplýva, že zemolez sa v spomínanej oblasti nachádza. Jeho prítomnosť zaznamenali aj inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).
Aj z tohto dôvodu podala Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko ďalší podnet na inšpekciu vo veci poškodzovania chránených druhov živočíchov a ich biotopov pri odstraňovaní kalamitného dreva v spomínaných dolinách. Ochranári tvrdia, že v oblasti jeho spracovania sa vyskytoval aj zemolez, ktorý je živnou rastlinou fúzača.
Tím desiatich zoológov ŠOP SR v štúdii objasnil, že v mieste, ktorým sa prehnala veterná kalamita v roku 2004, sa areál fúzača nachádza na 189 hektároch (ha). V celej Tichej a Kôprovej doline je to 2682 ha. Areál fúzača v kalamite tak predstavuje 7,19 percenta územia oboch dolín. Ako vysvetľuje štúdia, predstavuje to vysokú hodnotu populácie tohto chrobáka. "Ide však o biotopy mimo hodnotených vývratísk, pretože zemolez sa na týchto plochách vôbec nevyskytuje," konštatovali zoológovia. Podľa nich sa na kalamitisku zemolez nevyskytoval a vzhľadom na rýchly vývoj jarabiny ani vyskytovať nebude.
Prítomnosť tejto rastliny zdokumentoval napríklad lesník a bývalý zamestnanec Správy TANAP-u Karol Kaliský. Ten upozornil tiež na fakt, že výskyt vo svojich materiáloch potvrdila aj Štátna ochrana prírody. Ako v podnete vysvetľuje Kaliský, o výskyte zemolezu najlepšie informuje digitálna vrstva vypracovaná Správou TANAP-u, ktorá patrí pod ŠOP. "Z predmetnej vrstvy je zrejmé, že zemolez sa v predmetných lokalitách vyskytuje a má v nich dokonca jadro svojho výskytu," vysvetlil. Dodal, že ťažbou v uvedenom území mohlo dôjsť k poškodeniu a zničeniu zemolezu.
Kaliský sa zúčastnil aj monitoringu dotknutého územia 19. apríla. Počas neho našiel v porastoch tri ťažbou zničené zemolezy. Predpokladá, že ich mohlo byť viac. Kaliského pozorovania potvrdili v podnete aj ďalší odborníci na biotopy, ktorí svoje tvrdenia doložili fotodokumentáciou.
Prítomnosť kríka i v spracovanej časti kalamitiska zaznamenali aj inšpektori SIŽP. Vyplýva to zo záznamu kontroly inšpekcie po obhliadke terénu. V akom stave sa nájdený zemolez nachádzal, inšpektori nespresnili.
Ako objasnil terénny ekológ Erik Baláž, fúzač je karpatský endemit a druh európskeho významu. "V Tichej a Kôprovej doline sa nachádza jedna z najvýznamnejších lokalít výskytu tohto druhu na Slovensku," konštatoval. Podmienky v kalamitisku sú vhodné pre intenzívny rast zemolezu a vzhľadom na osvetlenie aj na vývoj fúzačov karpatských. Ťažba dreva poškodzuje prežívajúce zemolezy a tým aj miesto rozmnožovania fúzača karpatského.
Štátne lesy (ŠL) TANAP-u začali 11. apríla 2007 odstraňovať kalamitnú drevnú hmotu v časti Tichej a Kôprovej doliny na území so 4. stupňom ochrany prírody. Spracovanie a vyvezenie dreva malo zabrániť neúmernému rozšíreniu podkôrneho hmyzu a predísť možnému riziku požiarov. Odstraňovanie pokračovalo iba do 26. apríla, kedy práce pozastavila Slovenská inšpekcia životného prostredia za základe podnetu Lesoochranárskeho združenia VLK pre porušenie zákona o ochrane prírody. Inšpektorát v Žiline 13. júla rozhodol, že ŠL TANAP-u neporušili ťažbou spomínaný zákon.
