Bratislava 6. novembra (TASR) - Pätnásť rokov uplynie v stredu 7. novembra od úmrtia Alexandra Dubčeka, hlavného predstaviteľa obrodného procesu v Československu v roku 1968.
Na mesiac november sa v súvislosti s Alexandrom Dubčekom vzťahujú ešte ďalšie udalosti. Pri príležitosti 15. výročia udelenia čestného doktorátu, ktorým ho poctila Univerzita v Bologni (1988), mu Spoločnosť Alexandra Dubčeka a Nadácia Horský park odhalili 6. novembra 2003 na Horárni v Horskom parku pamätnú tabuľu a pamätnú lavičku. V týchto priestoroch sa totiž Alexander Dubček stretával so svojimi priateľmi po násilnom potlačení obrodného demokratického procesu v roku 1968. Dubček si doktorát osobne prevzal v Bologni 13. novembra 1988 a predniesol pri tejto príležitosti prejav, v ktorom odmietol okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Obhajoval právo občanov na reformu spoločnosti a vyzdvihol pozitíva demokracie a dodržiavania ľudských práv.
Alexander Dubček, bývalý dlhoročný člen komunistickej strany, sa dostal až do tej najvyššej - od 5. januára 1968 do 17. apríla 1969 bol prvým tajomníkom ÚV KSČ. Jeho politické úsilie v rámci strany vyústilo do tzv. Pražskej jari, obrodného procesu, keď sa spolu s reformnými komunistami pokúsil o socializmus s ľudskou tvárou, ktorý bol zmarený príchodom vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Československa.
V období od 15. decembra 1969 do 24. júna 1970 bol Dubček "odložený" za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca ČSSR v Turecku. Po návrate domov ho už odstavili od politickej práce celkom. Do roku 1985 pracoval v lesnom závode a do roku 1989 bol na dôchodku a pod trvalým dozorom Štátnej bezpečnosti.
V roku 1989 sa stal jedným z protagonistov novembrových udalostí. Od 28. decembra 1989 do 25. júna 1992 zastával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR, resp. ČSFR a od 28. decembra 1989 do 7. novembra 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSSR. Ako poslanec Snemovne národov FZ ČSSR pôsobil od 28. decembra 1989 do 7. novembra 1992. Zvolený bol najprv za Verejnosť proti násiliu, potom v parlamente pôsobil ako nestraník a od 6. júna 1992 ho zvolili za Sociálnodemokratickú stranu Slovenska (SDSS). Vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR a krátky čas aj predsedu SDSS svojimi postojmi výrazne pomohol riešiť vtedajšie politické otázky.
Zomrel v pražskej nemocnici Na Homolke na následky tragickej autonehody z 1. septembra 1992, ktorá sa stala na autostráde D1 na 88. kilometri pri Humpolci na ceste do Prahy. Pri havárii utrpel ťažké zranenia, najmä chrbtice a hrudníka. Napriek viacerým operáciám nebolo možné jeho život zachrániť.
Alexander Dubček bol účastníkom významných historických udalostí, vrátane Slovenského národného povstania. Bol to vlastenec, demokrat, humanista a Európan. Už pri preberaní titulu Dr. honoris causa na Bolonskej univerzite v roku 1988 prvýkrát vyslovil myšlienku "spoločného európskeho domu" a v roku 1990 ako predseda Federálneho zhromaždenia inicioval prvé kontakty Československa s Európskym parlamentom a Radou Európy.
Bol čestným členom Masarykovho demokratického hnutia (1990-1992), čestným predsedom Spoločnosti M. R. Štefánika v Paríži (1990-1992), členom spoločnosti Taliansko-Československo. Udelili mu mnoho domácich aj zahraničných vyznamenaní. Okrem množstva iných dôležitých získal dvakrát Medailu SNP, cenu Andreja Sacharova (Európsky parlament 1989), Medzinárodnú humanistickú cenu za rok 1990, výročnú cenu Medzinárodnej skupiny pre dodržiavanie ľudských práv (USA 1990), Zlatý klas (cenu mesta Cinisello Balsamo pre najvýznamnejšie osobnosti politického a verejného života, Taliansko 1990), medzinárodnú cenu Alfonsa Comína (Španielsko 1991) a veľký zlatý čestný odznak na šerpe Rádu za zásluhy o Rakúsku republiku (Rakúsko 1991). Udelili mu titul Doctor h. c. na viacerých univerzitách - v Bologni, Madride, Washingtone, Bruseli, Dubline. Stal sa čestným občanom Florencie a Bologne.
Alexandrovi Dubčekovi za jeho významnú a dlhodobú spoločenskú činnosť udelili Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995), Pribinov kríž I. triedy (2000) a štátne vyznamenanie ČR Rad Bieleho leva za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech ČR (2003), všetko in memoriam.
