Bratislava 6. novembra (TASR) - V stravovacom režime detí ešte stále pretrvávajú nedostatky, ktoré preukázala aj prierezová epidemiologická štúdia zameraná na hodnotenie výživy a životosprávy detí vo vzťahu k riziku vzniku obezity. Na dnešnom odbornom seminári o tom informovala predsedníčka Združenia pre zdravú výživu Katarína Babinská.
Na výživu v detskom veku sa kladú zvýšené nároky, aby zabezpečila adekvátne množstvo živín potrebných pre normálny rast a vývoj dieťaťa. Výživa a stravovacie návyky v detstve ovplyvňujú i zdravotnú perspektívu jedinca. Dôsledkom nesprávneho stravovanie je vznik rôznych ochorení. Nepravidelný príjem potravy negatívne ovplyvňuje aj duševnú činnosť dieťaťa a môže mať dôsledky na jeho prosperitu a správanie v škole.
Pilotná časť štúdie sa uskutočnila na jar tohto roku v desiatich okresoch Slovenska. Zúčastnilo sa na nej tisíc detí vo veku od 6 do 16 rokov. Respondentmi boli žiaci základných škôl, z ktorých 42,9 percenta trvalo žije v meste a 57,1 percenta na vidieku.
Z výskumu vyplýva, že pravidelne raňajkuje iba 61,7 percenta detí, pričom až 17,2 percenta neraňajkuje vôbec. Desiatu konzumuje 98,2 percenta detí, no pravidelný príjem ovocia, zeleniny alebo mliečnych výrobkov na desiatu uviedlo iba 45,1 percenta respondentov. Babinská tiež povedala, že približne desať percent detí pravidelne desiatuje pokrm z bufetu alebo sladkosti.
Podľa štúdie pravidelne obeduje viac ako 95 percent detí. "Nedostatkom je však nekompletný obed, pretože viac ako 30 percent detí nejedáva každý deň polievku," zdôraznila Babinská.
Podobná situácia je aj pri konzumácii olovrantov, ktoré má pravidelne takmer 92 percent detí, no iba 40 percent pravidelne jedáva ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok.
Večeria pravidelne takmer 91 percent detí, no takmer polovica detí konzumuje i druhú večeru. Výsledky výskumu poukazujú aj na uspokojivý pitný režim školákov, a to v takmer 87 percentách. Ešte stále je však vysoké percento detí, ktoré denne konzumujú sladkosti, a to 55,1 percenta.
Predsedníčka združenia v závere upozornila aj na potrebu zvýšenej pozornosti najmä nad deťmi v staršom školskom veku, z vidieckych oblastí a nižších vzdelanostných skupín rodičov, u ktorých sa zistili výraznejšie nedostatky v stravovacom režime.
