BRATISLAVA 7. novembra (SITA) - Životné osudy Imricha Suckého, ktorý sa do dejín zapísal ako vedúci detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústrednej štátnej bezpečnosti (ÚŠB), sú témou novej knihy Mateja Medveckého "Spravodajské eso slovenského štátu: kauza Imrich Sucký". Vydáva ju Ústav pamäti národa (ÚPN) a dnes popoludní bude mať v Bratislave prezentáciu. Agentúru SITA o tom informoval tlačový tajomník ÚPN Michal Dzurjanin.
Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas prvej ČSR. V tom čase participoval aj na pomerne závažných prípadoch, ktoré československá polícia riešila - napríklad aj na prípade maďarského špióna a neskoršieho predsedu slovenskej vlády Vojtecha Tuku či na odhaľovaní sovietskej špionáže v československých zbrojovkách.
Počas Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 sa Sucký podieľal na takmer všetkých zásahoch proti komunistickej ilegalite, jeho „rukami“ prešla celá plejáda neskorších komunistických funkcionárov - Viliam Široký, Ľudovít Benada, Gustáv Husák, Štefan Bašťovanský a mnohí iní.
Počas pôsobenia na ÚŠB tak získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na mimoriadne krátky trest, viacerí svedkovia totiž radšej nechceli svedčiť. V roku 1948 Sucký emigroval do Viedne, odkiaľ ho československá rozviedka v septembri 1957 uniesla. Dôvodom únosu bola okrem iného snaha šéfa Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka pomocou Suckého výpovedí kompromitovať a odstaviť predsedu vlády Viliama Širokého z politiky.
Sucký počas výsluchov na ŠtB vypovedal veľmi obsiahlo a jeho výpovede kompromitovali mnohých funkcionárov režimu, preto stranícke vedenie napokon ustúpilo od zverejňovania akýchkoľvek informácií o tomto prípade. Imrich Sucký opustil brány väzenia po amnestii v roku 1968 a opäť emigroval do Rakúska, kde aj začiatkom 70. rokov 20. storočia zomrel, informoval Dzurjanin.
