Bratislava 7. novembra (TASR) - Približne 3000 ľudí prišlo z Ruska na Slovensko v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia v dôsledku boľševickej revolúcie v roku 1917. Všetci mali vysokoškolské vzdelanie.
Na Slovensko prichádzali emigranti z Ruska vo viacerých vlnách z českej časti vtedajšej Československej republiky po roku 1918. Boli medzi nimi väčšinou armádni dôstojníci s rodinami, vojenskí kadeti, vysokoškolskí učitelia a aj štyri šľachtické rodiny. Mnohí začali študovať v Rusku a vzdelanie si dokončili na vysokých školách v Prahe a v Brne.
"Slováci cítili s Rusmi jazykovú príbuznosť. Rusi boli radi, že ich Slováci prijali. Celú svoju energiu dávali v prospech slovenského národa, a nie sú to prázdne slová," povedal pre TASR pri príležitosti 90. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) Alexander Viktorovič Čumakov, bývalý predseda Zväzu Rusov na Slovensku.
Slovensko nemalo vtedy dosť vlastných univerzitne vzdelaných ľudí a na tieto miesta pomaly prichádzali aj Rusi. Bolo to cítiť predovšetkým počas vojnovej Slovenskej republiky, keď českí odborníci museli odísť, doplnil Čumakov. Najmä stavební inžinieri a geodeti pôvodom z Ruska sa podieľali na výstavbe železničných tratí, mostov a ciest. Ruskí odborníci stáli aj pri zrode Slovenskej vysokej školy technickej a vyučovali na Univerzite Komenského v Bratislave.
Rusi mali v medzivojnovej Bratislave sedem krajanských spolkov, spevácke zbory - kozácky mužský zbor, zmiešaný zbor a cirkevný zbor v pravoslávnom chráme.
Pred príchodom sovietskej Červenej armády do Bratislavy koncom druhej svetovej vojny mnohí radšej odišli do západnej Európy a odtiaľ do Severnej Ameriky. V súčasnosti žije v Bratislave približne 700 Rusov.
Čumakov vo svojej pripravovanej knihe Rusi na Slovensku uvádza asi 60 osobností z Ruska alebo ruského pôvodu, ktorí žili na Slovensku. Medzi nimi sú zakladateľ bratislavského štátneho geologického ústavu Dimitrij Andrusov, pravoslávny teológ Sergij Četverikov, stavebný inžinier a konštruktér vyše 40 oceľových mostov Alexander Georgievskij, vodohospodár Konstantin Belousov, zakladateľ Výskumného šľachtiteľského ústavu krmovinárskeho Viktor Čumakov, bábkoherec Alexander Pogorelov, zakladateľ Výskumného ústavu poľnohospodárskej ekonomiky Viktor Gejmovský, spisovateľka Nataša Tánska a ďalší.
vlk pa
