Rezort zároveň radí zakotviť zodpovednosť médií za šírenie kultivovanej spisovnej slovenčiny v zákone o štátnom jazyku, zaviesť pravidelné hodnotenia jazykovej úrovne relácií, ktoré zabezpečia odborníci navrhnutí MK v spolupráci s Radou pre vysielanie a retransmisiu, či zabezpečiť, aby v rámci programovej štruktúry verejnoprávnych médií bol vyhradený dostatočný priestor aj pre relácie priamo sa zaoberajúce slovenským jazykom a jeho používaním. Malo by dôjsť aj k podpore slovenského dabingu a posilneniu satelitného šírenia relácií v štátnom jazyku pre zahraničných Slovákov.
V oblasti školstva treba podľa MK zabezpečiť na vysokých školách zvýšenie úrovne ovládania a používania slovenčiny, odbornej terminológie a štylistiky zavedením kurzu jazykovej kultúry a odbornej terminológie pre poslucháčov a z hľadiska ovládania normy slovenského spisovného jazyka venovať pozornosť príprave budúcich učiteľov na fakultách s pedagogickým zameraním.
Rezort odporúča organizovať na základných a stredných školách besedy s odborníkmi zamerané na otázky jazykovej kultúry a používania štátneho jazyka a na hodinách slovenčiny oživiť prácu s knihou, besedy o prečítaných knihách, "aby sa zvýšilo čítanie kníh, ktoré obohacuje nielen slovnú zásobu a vyjadrovacie schopnosti žiakov, ale zlepšuje a upevňuje aj pravopisné poznatky a návyky".
Čo sa týka názvov obcí, malo by sa zabezpečiť riadne schádzanie Stálej názvoslovnej subkomisie Terminologickej komisie Ministerstva vnútra. Zároveň treba predísť chybným rozhodnutiam pri určovaní nových názvov obcí a tomu, aby sa neschvaľovali bez konzultácie s odborníkmi.
V materiáli sa tiež uvádza, že niekoľkoročné skúsenosti s uplatňovaním zákona o štátnom jazyku ukazujú, že jeho viaceré ustanovenia sa nedodržiavajú, čo má nepriaznivý vplyv na postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka SR. "Závažným nedostatkom pri zabezpečení účinného výkonu dohľadu nad dodržiavaním zákona o štátnom jazyku je nedostatočná vymožiteľnosť platných ustanovení tohto zákona. Poznatky o porušovaní zákona získava ministerstvo kultúry väčšinou z podnetov občanov."
Z predmetného zákona okrem iného vyplýva, že všetky reklamy musia byť v štátnom jazyku a prípadné inojazyčné texty môžu nasledovať až po slovenskom texte. "Okrem častého nerešpektovania tohto ustanovenia dochádza v oblasti reklamy aj k závažným porušeniam spisovnej normy slovenského jazyka napriek tomu, že požiadavka jazykovej správnosti reklamných textov je legislatívne dostatočne upravená a zabezpečená sankčnými opatreniami," tvrdí ministerstvo.
Podľa MK sa dôsledne nerešpektuje ani fakt, že v záujme ochrany spotrebiteľa musí všetok tovar ponúkaný v obchodnej sieti na území SR obsahovať informácie, sprievodnú dokumentáciu a návod na používanie výrobku v štátnom jazyku.
Knižnice dostanú štyri a pol miliardy
Ministerstvo kultúry (MK) SR podporí v rokoch 2008 až 2013 rozvoj slovenského knihovníctva prostredníctvom svojich grantov a štátneho rozpočtu sumou 4,473 miliardy korún. Ďalšími takmer 400 miliónmi Sk prispejú rezorty školstva, zdravotníctva a Slovenská akadémia vied. Viac ako tri miliardy Sk by mala Slovenská republika získať z Európskej únie a iných zdrojov. Vyplýva to z Návrhu stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 - 2013, ktorý dnes schválila vláda.
V rámci týchto dotácií má ministerstvo za vyše tri miliardy Sk okrem iného zabezpečiť výstavbu novej budovy pri Slovenskej národnej knižnici v Martine na dlhodobé uskladňovanie a sprístupňovanie zbierok Slovenskej národnej knižnice. Taktiež chce podporovať výstavbu účelových budov Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach a Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) v Prešove. Malo by dôjsť aj k rekonštrukcii historickej budovy ŠVK v Košiciach či k prístavbe knižničných skladov ŠVK v Banskej Bystrici. Rezort plánuje aj podporu informatizácie týchto ustanovizní, rozvoj ľudských zdrojov, kontinuálne vzdelávanie zamestnancov knižníc a podporu celoživotného vzdelávania a zvyšovania informačnej gramotnosti používateľov.
Podľa ministerstva je totiž súčasný stav knižníc a kvalita nimi poskytovaných služieb neuspokojivý a nekorešponduje s európskymi trendmi. "Neustály tlak na znižovanie nákladov na činnosť a na doplňovanie fondov, ako aj na znižovanie počtu odborných pracovníkov znamená, že knižnice dokážu poskytovať kvalitné služby len v obmedzenej miere," uvádza sa v materiáli MK.
Výsledkom má byť úplná alebo čiastočná rezignácia na mnohé úlohy a činnosti, ktoré tvoria podstatu existencie knižnice poskytujúcej nielen knižnično-informačné služby verejnosti, ale prezentujú aj hmotné kultúrne dedičstvo uchovávané v knižničných fondoch.
