Košice 7. novembra (TASR) - Po minuloročnom zákaze používať v štátoch Európskej únie antibiotiká v chovoch hospodárskych zvierat zaznamenalo aj Slovensko priaznivý vývoj v bakteriálnej rezistencii na antibiotiká u zvierat. Potvrdili to výsledky základného výskumu v košickom Ústave fyziológie hospodárskych zvierat (ÚFHZ) na brojleroch, ktoré riešitelia prezentovali dnes na tlačovej konferencii.
"Následne môžeme mať určitú istotu, že keď budeme jesť slovenské kurča alebo kurča z EÚ, máme potom určitú záruku, že to kurča je zdravé, nedostávalo žiadne antibiotiká a človek si potom znižuje šancu mať nejaké problémy s antibioticky rezistentnými baktériami," uviedol riaditeľ ÚFHZ Juraj Koppel.
Ako spresnil vedúci riešiteľského kolektívu Vladimír Kmeť, zamerali sa na sledovanie dynamiky vývoja rezistencie na antibiotiká v rokoch 2005, 2006 a prvom polroku 2007 s dôrazom na takzvané fluorchinolóny, ktoré Európska komisia označila za kriticky dôležité antimikrobiálne látky pre ľudí. "Zistili sme, že rezistenciu na antimikrobiálne látky nemôžeme síce zastaviť, ale môžeme spomaliť jej vývoj", povedal Kmeť.
V ÚFHZ skúmali v laboratórnych podmienkach aj vplyv geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na mikróby, respektíve bakteriálnu populáciu v celom procese od kultivácie rastlín až po ich skutočnú spotrebu. Použili pritom geneticky modifikovanú kukuricu Bt176.
"V našich podmienkach pri používaní štandardných laboratórnych postupov sme nezistili žiadny prenos cudzorodej genetickej informácie z GMO či už na baktérie alebo prvoky," uviedol Koppel. Podľa výskumníkov to znamená, že nie je badateľné riziko používania genetický modifikovaných rastlín, čo korešponduje s postojom EÚ k týmto rastlinným produktom. Podľa riešiteľa úlohy Petra Javorského je však na mieste predbežná opatrnosť a potreba vo výskumoch pokračovať. EÚ však ich financovanie zastavila.
Riešiteľský tím Zuzany Šefčíkovej z ÚFHZ potvrdil priamu súvislosť vlákniny, osobitne jedného jej druhu - pektínu, s hmotnosťou u človeka. Aj keď výskumy robili na laboratórnych potkanoch, ich výsledky môžu byť aplikovateľné aj v humánnej praxi.
Prínos ÚFHZ, ktorý má popredné európske laboratórium na výskum enzýmov, je v tom, že dokázal priamu súvislosť pektínu a enzymatickej vybavenosti tenkého čreva. V praxi to znamená, že ich užívaním vo forme ovocia, zeleniny či prípravkov človek ovplyvňuje svoju enzymatickú výbavu a tým si optimalizuje hmotnosť. Ako uviedla Šefčíková, obezita sa už stáva celosvetovým zdravotným a ekonomickým problémom, pričom aj Slovensko sa už v počte obéznych ľudí dostáva medzi popredné krajiny EÚ.
ÚFHZ SAV prezentoval svoje výsledky v rámci Európskeho týždňa vedy a výskumu, ktorý bude od 12. do 16. novembra.
se ed
