Podľa analytika Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Iva Samsona bol tento krok zdanlivo reakciou na plány Washingtonu umiestniť v Česku radar a v Poľsku protiraketovú základňu. Rusko naštartovalo určitý ostrý kurz a snaží sa opäť zviditeľniť ako svetová veľmoc.
"Vyzerá to tak, že či už nejaká protiraketová obrana v Európe bude alebo nie, Rusko napreduje vo svojom úsilí byť videné v Európe ako vojenská veľmoc, pretože popri energetických surovinách, ako je ropa a zemný plyn, má k dispozícii predovšetkým akési zvyšky svojej bývalej veľmocenskosti, a to je vojenský potenciál," konštatoval Samson.
Rusko podľa neho chce ukázať, že je svetovou veľmocou, hoci nie superveľmocou, ktorá má k dispozícii nielen jadrové zbrane, ale aj konvenčné zbrane. "To znamená, že Rusko je hráč číslo jeden na eurázijskom kontinente," zdôraznil analytik SFPA.
Ruská Štátna duma schválila pozastavenie plnenia Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe jednomyseľne. Zákon umožňujúci Moskve dočasne zastaviť plnenie svojich záväzkov z CFE nadobudne účinnosť 12. decembra po očakávanom prijatí hornou komorou parlamentu a podpise prezidenta Vladimíra Putina.
Pakt z roku 1990 reguluje rozmiestnenie vojenských lietadiel, tankov, delostrelectva a inej ťažkej nejadrovej výzbroje od Uralu po Atlantik.
Rusko sa opakovane snažilo oživiť a zmodernizovať zmluvu zo sovietskych čias a naliehalo na členské krajiny NATO, aby podpísali aktualizovanú verziu. Aliancia však takýto krok podmieňuje stiahnutím ruských síl z Gruzínska a Moldavska.
Putin pohrozil tento rok odstúpením od CFE uprostred rastúceho sporu okolo plánov Washingtonu na umiestnenie základní amerického protiraketového štítu v strednej Európe.
