TRENČÍN 7. novembra (SITA) - Štefánikova spoločnosť oslavuje 75. výročie, pri tejto príležitosti vo vestibule Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja otvorili výstavu fotografií a dokumentov o činnosti spoločnosti ako aj spolutvorcu Československej republiky Milana Rastislava Štefánika. Zároveň pokrstili knihu Štefánikovské atribúty v Trenčíne, ktorú po dvoch rokoch skúmania dokumentov napísal Ivo Veliký. Hoci Štefánik podľa autora nikdy v Trenčíne nebol, práve v tomto meste Štefánikova spoločnosť vznikla a mala tu svoje prvé ústredie.
Predseda súčasnej Štefánikovej spoločnosti v Trenčíne Ivan Kudla sa pre novinárov vyjadril aj k smrti Štefánika. S istotou vylúčil jeho samovraždu. Kudla odmieta nepodložené hypotézy, no zároveň dodal, že budúcnosť podľa neho prinesie aj nové odhalenia z histórie. Na otázku agentúry SITA, čo si myslí o účasti ultranacionalistov a vyznávačov slovenského štátu na Mohyle, Kudla uviedol, že sú rôzne prístupy a pohľady na Štefánika. Podstatné podľa neho je uznávať hodnoty ako humanita, demokracia a národ.
Podľa pokrstenej knihy sa prvým predsedom Štefánikovej spoločnosti stal Otto Brandstiller, po ňom Vavro Šrobár. Po štyroch rokoch ústredie presunuli do Bratislavy. Podľa Kudlu mala vtedajšia spoločnosť 24 organizácií v dvanástich slovenských a dvanástich moravských mestách.
V Trenčíne si zásluhy a osobnosť astronóma, letca a generála francúzskej armády pripomenuli súsoším s dominantnou, vyše trojmetrovou postavou Štefánika. Tú však v jednu aprílovú noc v roku 1953 odstránili, čo si Trenčania pripomenuli v miestnych novinách v uvoľnenom roku 1968. Na tom istom mieste v roku 1998 odhalili kamenné zlomené krídlo s fragmentom pôvodného súsošia, a to Štefánikovou hlavou. Autorom bol akademický maliar Juraj Oravec. V súčasnosti má trenčianska spoločnosť 40 členov, celkovo podľa Kudlu asi 1 200. Ústredie spoločnosti sídli v Brezovej pod Bradlom.
