Bratislava 9. novembra (TASR) - V rozhovore pre TASR to pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti nacizmu a antisemitizmu uviedla Marcela Piloušková z občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu.
Zdôraznila, že v prípade tzv. mäkkého rasizmu a diskriminácie záleží aj na názoroch rodičov. "Tí už vyrástli z toho, aby chodili po uliciach a niekoho bili," povedala. Negatívne názory však môžu deti ovplyvňovať napríklad pri sledovaní správ, keď sa rodičia nezdržia poznámok o Rómoch. "Deti vidia u rodičov, že nemajú radi Rómov a podporuje sa to tak aj u nich," konštatovala Piloušková.
Z posledných dostupných prieskumov vyplýva, že okolo 80 percent ľudí by nechcelo za suseda Róma. "Ten mäkký rasizmus je hlboko zakorenený v ľuďoch," tvrdí Piloušková. Štát by mal podľa nej zabezpečiť, aby nedochádzalo k jeho najhorším prejavom, a to útokom. Keďže v tomto smere je potrebné zmeniť myslenie ľudí, vidí istú formu riešenia aj vo vzdelávaní na školách a prevencii.
Podľa Pilouškovej mladí ľudia sú náchylnejší na ovplyvňovanie rôznymi skupinami. "V mladom veku sa často rozdeľujú do rôznych subkultúr, väčšinou podľa toho, akú hudbu počúvajú," objasnila. Preto odporúča, aby rodičia sledovali, aké oblečenie nosí ich dieťa, aká hudba ho zaujíma, prípadne aké číta časopisy.
Prvým prejavom netolerantnosti býva diskriminácia. Stretávajú sa s ňou ľudia inej farby pleti, zdravotne znevýhodnení, ženy, prípadne starí ľudia. "Stretávajú sa s ňou denne," upozorňuje Piloušková s tým, že prejavuje sa to napríklad pri prijímacích pohovoroch do zamestnania alebo samotným neprijatím do práce. "Tých prejavov je veľmi veľa," konštatovala.
Silnejším prejavom je rasizmus spojený s nadávkami alebo rôznym napádaním. Neonacisti alebo pravicoví extrémisti sa podľa Pilouškovej prezentujú aj rôznymi hanlivými nápismi, napríklad na budovách, či distribúciou intolerantných materiálov. "Končí sa to pri tom najhoršom - fyzických útokoch," dodala.
Ako informovala Piloušková, medzi najväčšie strediská pravicových extrémistov patrí severné Slovensko v okolí Čadce a Žiliny, Nitra a takisto Bratislava. Situácia sa však mení, pretože vzniknuté skupiny časom môžu zaniknúť, prípadne prejdú do inej formy aktivity. "Chcú preniknúť do politiky, zakladajú občianske združenia, ktoré sa ako keby miernejšou formou snažia propagovať takéto myšlienky," uzavrela.
