Bratislava 9. novembra (TASR) - Umelecké školstvo by malo byť podľa eurokomisára pre vzdelanie Jána Figeľa súčasťou integrovaného prístupu ku vzdelávaniu a nemalo by sa považovať za niečo okrajové. Uviedol to dnes na stretnutí predstaviteľov Asociácie základných umeleckých škôl (ZUŠ) a Výboru Európskej únie hudobných škôl (EMU) v Bratislave.
Zatiaľ čo na Slovensku si dieťa v ZUŠ môže vybrať hudbu, tanec, výtvarné umenie, dramatickú a literárnu tvorbu, v Európe sa umelecké vzdelávanie rozvíja len v jednom hudobnom odbore. Ako informovali predstavitelia EMU, v zahraničí absolvuje umelecké vzdelanie len do päť percent detí, problémy majú aj so zabezpečením kvalifikovaných učiteľov.
Podľa predsedníčky Asociácie ZUŠ Anny Gondášovej slovenské ZUŠ majú aj problémy čerpať financie zo zdrojov Európskej únie. Ján Figeľ konštatoval, že základ podpory musí vzniknúť v členskej krajine a únia cez svoje programy môže už len napomáhať napríklad mobilite umenia alebo umelcov či spolupráci škôl. Zároveň doplnil, že existujú štyri základné programy, ktoré môžu využívať mladí ľudia, pričom dôraz kládol najmä na program celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii.
"V minulom roku sme prijali odporúčanie pre kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie, ktoré sa týka od predškolákov po dospelých, v rámci ktorého napríklad jedna kompetencia sa venuje kultúrnemu aspektu," vysvetlil eurokomisár.
Pripomenul, že program Kultúra 2007 je zameraný osobitne na mobilitu kultúry a na dialóg kultúr, v rámci ktorého sa dajú zadefinovať modely prijateľné a zo strany EK podporiteľné.
Podľa neho Slováci stále nemajú dostatok vedomostí o reálnych možnostiach zapojenia sa do grantových schém. Za druhý problém považuje nedostatočnú podporu jednotlivých oblastí zo strany štátu.
"Ak je raz poddimenzované celé školstvo, veda a výskum či kultúra, tak to má dopady na jednotlivé články tohto sektora," uviedol pre TASR Figeľ.
Asociácia základných umeleckých škôl dnes predstavila Výboru Európskej únie hudobných škôl (EMU) náš systém umeleckých škôl.
