Bratislava 11. novembra (TASR) - Najväčší podiel na celkovom dlhu v rezorte zdravotníctva ku koncu júna tohto roka, ktorý predstavuje 7,367 miliardy korún, tvoria záväzky zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ). Tie sa vyšplhali na 5,230 miliardy Sk.
Nasledujú delimitované nemocnice a polikliniky transformované na neziskové organizácie. Ich dlžná suma tvorí 2,094 miliardy Sk. U ostatných zariadení a zdravotných poisťovní je dlh 43 miliónov Sk. Uvádza sa to v novej správe o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za prvý polrok 2007, ktoré ministerstvo predložilo na pripomienkové konanie.
Predchádzajúci materiál bol už v októbri dvakrát na rokovaní vlády, avšak raz ho zo zasadnutia kabinetu stiahli s tým, že ho opätovne predložia ako riadny bod programu. Dva týždne nato o ňom členovia vlády prerušili rokovanie.
Zariadenia v pôsobnosti ministerstva majú najvyšší dlh voči súkromnému sektoru, konkrétne voči dodávateľom liekom. Záväzky voči Sociálnej poisťovni predstavujú takmer 692 miliónov Sk, pričom spolu s penále je to vyše 699 miliónov Sk. Najväčší podiel na celkovej dlžnej sume má Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave a Fakultná nemocnica J.A. Reimana v Prešove.
Vo vypracovanej správe sa v 5,230-miliardovom dlhu štátnych zariadení uvádza 75-miliónový záväzok spred roka 2005. "Na základe predložených údajov v súčasnosti ešte existuje nevyrovnaný dlh do konca decembra 2004, ktorý mal byť pôvodne vyriešený spoločnosťou Veriteľ, a.s.," konštatuje MZ. Tá však minulý rok ukončila svoju činnosť.
K významným faktorom, ktoré podľa ministerstva ovplyvnili zadlženosť v druhom polroku minulého roka, patrí zrušenie regulácie cien v zdravotníctve k 1. máju 2006, nedofinancovanie výkonov zdravotnými poisťovňami, nárast cien energií a pohonných hmôt, ako aj zvýšené finančné výdavky súvisiace s exekúciami či súdnymi spormi. "Ďalším z činiteľov boli rozhodnutia prijaté predchádzajúcim vedením ministerstva v rokoch 2005 až 2006 o vykonaní investičných akcií bez finančného krytia," domnieva sa MZ.
Na upevnenie finančnej výkonnosti zariadení prijal rezort niekoľko opatrení. Začali sa napríklad prehodnocovať všetky zmluvné vzťahy, upravujú sa nájomné zmluvy, pričom nové budú odsúhlasené ministerstvom. Taktiež všetky štátne nemocnice a polikliniky musia pravidelne uhrádzať odvody do Sociálnej poisťovne a zároveň uzatvorili dohody o splátkových kalendároch na vyrovnanie záväzkov po lehote splatnosti.
"Pozitívne možno hodnotiť, že k zníženiu dynamiky rastu dlhu prišlo aj napriek tomu, že zdravotnícke zariadenia museli zohľadniť v minulom roku navŕšenie miezd o 20 percent," uvádza MZ. K 1. júnu tohto roka prišlo k ďalšiemu zvyšovaniu miezd o desať percent a ministerstvo predpokladá v tejto súvislosti nárast mzdových nákladov spolu s odvodmi o 500 miliónov Sk.
Ministerstvo sa domnieva, že pre stále podhodnotenú cenu za zdravotnú starostlivosť sa zvýšia aj trovy v tejto oblasti. Stúpajúci trend výdavkov je tiež pri liekoch pre zavádzanie drahších, ale efektívnejších molekúl, ako i vo sfére diagnostiky a nových postupov v liečbe.
