Bratislava 12. novembra (ČTK) - Spišského biskupa Jána Vojtaššáka prenasledoval komunistický režim až do smrti. Proces blahorečenia, na konci ktorého by mohol vstúpiť do siene svätých, však brzdí a komplikuje sporná kapitola Vojtaššákovho života v období slovenského štátu. V stredu uplynie od jeho narodenia 130 rokov.
Vojtaššák bol za slovenského štátu podpredsedom Štátnej rady, vysokého ústredného orgánu štátnej moci, ktorej sa vyčíta antisemitizmus, vyvážanie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov a autoritárstvo. Práve táto kontroverzná časť jeho života môže zabrániť konečnému rozhodnutiu Vatikánu vyhlásiť božieho služobníka Vojtaššáka za svätého.
Nastupujúci komunistický režim sa po skončení vojny zameral na predstaviteľov predchádzajúcej moci a Vojtaššák nebol výnimkou. Po prvý raz ho uväznili ešte v roku 1945. V politickom procese s biskupmi Michalom Buzalkom a Petrom Pavlom Gojdičom bol v roku 1951 odsúdený na 24 rokov. Štátny aparát ho obvinil z velezrady, úkladov proti republike a vyzvedačstva.
Štátna moc Vojtaššákovi zazlievala kritiku režimu. Biskup nesúhlasil s poštátnením cirkevného školstva, bránil právo slobodného hlásania kresťanskej viery a bol pevne oddaný katolíckej cirkvi.
Nasledovali pobyty vo väzniciach vo Valdiciach, Leopoldove, Ilave, na pražskom Pankráci. V roku 1963 bol podmienečne prepustený. Nedovolili mu však ostať na Slovensku a prinútili ho odísť do charitného domu pre kňazov v Senohraboch pri Prahe, odkiaľ sa mohol vzdialiť iba na jeden deň.
Pobyt vo väzniciach, mnohokrát spojený s týraním a mučením, sa podpísal pod jeho zdravotný stav. "Bez veľkej milosti Božej človek by tu prišiel o rozum," napísal Vojtaššák vo svojej autobiografii o väzniciach.
Po páde komunizmu v roku 1990 Vojtaššáka rehabilitovali a pôvodný rozsudok v plnej miere zrušil košický krajský súd.
Vojtaššák sa stal biskupom v roku 1921. Jeho erb a biskupské heslo odzrkadľujú dôveru v ochranu anjelov. Práve anjelom strážnym pripisoval pomoc v ťažkých životných situáciách, keď napríklad prežil bez zranenia autonehodu.
Mal blízky vzťah s kňazom a aktívnym politikom Andrejom Hlinkom. Vo svojich kňazských pôsobiskách zakladal rôzne spolky a rozširoval slovenské katolícke noviny. Veľkú pozornosť venoval sirotám, pre ktoré zabezpečil sirotinec v Spišských Vlachoch. Bol hnacím motorom charity, ktorú chcel presadiť do každej farnosti, aby sa starala o hmotné a duchovné potreby veriacich.
Narodil sa ako siedme z 11 detí 14. novembra 1877 v oravskej obci Zákamenné. Po gymnaziálnych rokoch v Trstenej a Ružomberku nastúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule, ktorý v súčasnosti nesie jeho meno. Skôr než sa stal biskupom, bol farárom vo viacerých obciach na Spiši i Orave a vykonával funkciu riaditeľa biskupskej kancelárie a rektora bohosloveckého seminára. Zomrel v lete roku 1965 v nemocnici v Říčanoch vo veku 88 rokov. Pochovaný je v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule.
