"My pre bakalárov nemáme uplatnenie v praxi a spoločnosť ich zatiaľ neakceptuje. Ale zrejme aj samotné vysoké školy musia presvedčiť, že ten titul a stupeň je úplne uzavretý. Ale keď sa pozriete na študijné programy, tak je to na niektorých vidno, že to tak nie je," uviedol dnes Mikolaj na margo toho, že niektoré VŠ iba rozdelili päťročné magisterské štúdium na dve časti - prvé trojročné bakalárske s množstvom teórie a žiadnou praxou a druhé magisterské, kde už prichádza na rad aj prax.
Podľa podpredsedu Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Jána Bujňáka už aj na Slovensku existujú spoločnosti, najmä v informačných technológiách, ktoré preferujú bakalárov a nie je zriedkavosťou, že študent absolvuje bakalárske vzdelanie v strojárstve a na druhom stupni už študuje ekonomiku, lebo chce byť vo firme, v ktorej pracuje, "veľký boss".
Minister schvaľuje spôsob, ktorý funguje v USA, že absolventi bakalárskeho stupňa idú do praxe a až potom zvažujú, či budú pokračovať v ďalšom stupni vzdelania. "Napríklad Harvardská univerzita má len magisterské a doktorandské štúdium, kde v treťom stupni študuje až 60 percent z celkového počtu študentov, takže kladú nesmierny dôraz na vedu," doplnil šéf rezortu školstva.
Tzv. pyramídový vzorec vzdelávania - široká základňa bakalárov, menej magistrov a inžinierov a malý počet absolventov s doktorandským stupňom vzdelania - nie je podľa Bujňáka vhodný pre Slovensko.
"Podľa mňa je tento model vzdelávania šitý pre veľké štáty. Slovensko potrebuje aj veľkú základňu magistrov a doktorandov, aby sa dala dobre vybudovať znalostná ekonomika," uviedol pre TASR Bujňák. Rozhodne by však považoval za prínos, keby študent absolvoval bakalárske vzdelanie na jednej univerzite a magisterské by šiel robiť na inú školu.
