TRNAVA 12. novembra (SITA) - Dóm sv. Mikuláša v Trnave sa od utorka na najbližších deväť dní stane centrom mariánskej úcty na Slovensku. Takmer 50 svätých omší a ďalší duchovný program s ústrednou témou Dekalóg bude súčasťou deväťdňovej novény na počesť Panny Márie Trnavskej, ktorá vraj v minulosti zázračným spôsobom zachránila mesto od tureckého vpádu a moru.
Súčasťou duchovného programu, ktorý v minulom roku denne navštevovalo štyri- až päťtisíc veriacich, budú tiež vystúpenia speváckych zborov ako aj mládežníckych hudobných a divadelných súborov. Zo soboty na nedeľu je už tradične pripravený nočný mládežnícky program a súčasťou sobotňajšieho programu bude tiež sv. omša v maďarskom jazyku. V nedeľu dopoludnia sa uskutoční v centre Trnavy niekoľkotisícová procesia s uctievaným obrazom Panny Márie Trnavskej.
Historickým odkazom novény je už takmer tristoročná tradícia uctievania obrazu Trnavskej Panny Márie, ktorý je umiestnený v kaplnke dómu od roku 1585. Aj napriek tomu, že je len kópiou predlohy z rímskeho kostola sv. Alexeja a Bonifáca, stal sa jedným z najvýznamnejších symbolov slovenského Ríma. Na obraze sa v roku 1663 objavili krvavé slzy. V tom čase Uhorsko ohrozovali Turci, ktorí však Trnavu nenapadli, hoci drancovali v jej okolí. Obraz slzil trikrát, aj počas kuruckej vojny v roku 1708. Vtedy bola ustanovená komisia, ktorá prípad slzenia vyšetrovala. Na základe výsledkov skúmania ostrihomský arcibiskup Kristián August 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu obrazu Panny Márie Trnavskej.
V roku 1710 v Trnave podľa záznamov zúril mor. Keď zlyhali všetky ľudské prostriedky, bezmocní obyvatelia mesta sa slávnostným sľubom zaviazali sláviť sviatok Obetovania Panny Márie po predchádzajúcom pôste ako ostatné sviatky a každú sobotu o desiatej hodine slúžiť sv. omšu pred obrazom. Vyhotovili o tom pamätnú listinu. 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, obraz vyniesli v procesii do ulíc. V ten deň sa mor zázračne prestal šíriť. Úcta k Panne Márii Trnavskej prechádzala obdobiami rozkvetu aj nezáujmu. Po rokoch útlmu nanovo ožila v 40. rokoch 20. storočia, keď sa vytvorila nová tradícia novény.
