BRATISLAVA 13. novembra (SITA) - Akreditačná komisia (AK) priznáva, že vysokoškolskí učitelia majú priveľa úväzkov. Ako poradný orgán vlády to píše vo svojej správe o činnosti, o ktorej bude v stredu rokovať vláda. Za problém označuje tzv. lietajúcich profesorov. "Legitimizácia ďalších úväzkov bez adekvátnej väzby na skutočne odvedený výkon spolu s pokušením dostať, čo im nepatrí, rozložila morálku zamestnávateľov aj zamestnancov do tej miery, že sa to stalo bežným javom," uvádza sa v správe. Lietajúcich garantov, ktorí garantujú študijné programy na viacerých školách často v rozpore so zákonom, považuje len za špičku ľadovca. "Pre študenta sú dôležití všetci profesori a docenti, ktorí prednášajú, vedú semináre a nielen jeden spomedzi nich," apeluje AK.
Ministerstvo školstva chce bojovať proti tzv. lietajúcim garantom vypracovaním registra garantov študijných programov, z ktorého by bolo jasné, kto vykonáva túto funkciu nezákonne. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) najprv plánoval zverejniť tento zoznam, napokon od toho ustúpil s tým, že by porušil zákon o ochrane osobných údajov. Vysokoškolská novela, ktorá platí od tohto septembra, stanovuje, že týždenný pracovný čas vysokoškolských učiteľov je najviac 58 hodín, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov. Učitelia musia zosúladiť svoje pracovné úväzky s novou legislatívou do konca tohto roka. Po 1. januári budúceho roka môže mať každý učiteľ iba jeden plný pracovný úväzok a na účely akreditácie ako aj komplexných akreditácií môže byť jeden učiteľ vykazovaný iba na jednej vysokej škole.
Podľa AK treba vyriešiť aj štatút mimoriadnych profesorov. "Do tejto funkcie sa dostávajú pedagógovia, ktorí zďaleka nespĺňajú kritériá na menovanie za riadneho profesora," konštatuje správa. Mimoriadnymi profesormi sa stávajú pedagógovia na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzatvárajú s dekanmi fakúlt.
Nové vysoké školy by podľa AK už nemali vznikať, pozornosť treba sústrediť na posilnenie kvality existujúcich vzdelávacích inštitúcií. AK sa nepozdáva, že školy požadujú akreditáciu na ten istý odbor na viacerých pracoviskách jednej univerzity. AK priznáva, že pociťuje tlak vysokých škôl získať akreditáciu na druhom a treťom stupni aj v prípadoch, keď výskumná činnosť nie je dostatočne kvalitná.
K správe AK je priložené odporúčanie ministerstva školstva, ktoré navrhuje vláde pozitívne hodnotiť činnosť komisie. Minister Mikolaj pritom 23. októbra pre agentúru SITA povedal, že "akreditačná komisia pracuje veľmi zle." Uviedol, že na AK dostáva stovky sťažností, pretože jej dlho trvá posudzovanie žiadostí škôl a "sú tam subjektívne vplyvy" pri posudzovaní.
Ministri sa v stredu budú zaoberať aj novým nariadením o AK. Úprava presnejšie stanovuje postup komisie pri posudzovaní žiadostí o udelenie akreditácie. Nariadenie má byť účinné od 15. novembra.
AK tvorí 21 členov, ktorých vymenúva vláda na šesť rokov. Sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl, rozhoduje o pridelení akreditácie na jednotlivé študijné programy.
