BRATISLAVA 13. novembra (SITA) - V zóne Chalupkova v blízkosti mosta Apollo v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto chce päť investorov vybudovať nové centrum mesta. Územie je ohraničené ulicami Mlynské nivy, Landererova, Košická a Karadžičova. Ako na dnešnej prezentácii urbanisticko-architektonickej štúdie zóny Chalupkova - Landererova uviedol architekt Martin Paško, stará priemyselná štvrť Bratislavy, ktorá sa z väčšej časti rozkladá na mieste bývalej rafinérie Apollo z druhej polovice 19. storočia, by sa mala zmeniť na modernú mestskú štvrť. "Prestavbou sa územie zmení na moderné mestské centrum, zároveň bude niesť aj stopy minulosti. Niektoré najhodnotnejšie historické objekty by sa mali ponechať, napríklad budova bývalej teplárne od architekta Dušana Jurkoviča či zrekonštruovaná budova Design factory," povedal. V súvislosti s týmito budovami sa uvažuje o ich využití na kultúrne a spoločenské podujatia, galériu či viacúčelové sály.
V strede celej zóny by malo byť centrálne námestie s mestským parkom doplnené menšími námestiami. Navrhovaný park s rozlohou 1,2 hektára spolu s ďalšími zelenými plochami poskytne možnosti na oddych, kultúru, šport a rekreáciu. Park a námestia budú pritom obklopené budovami pre nadštandardné bývanie, administratívu, hotely, obchody a služby. Najnižšie budovy by sa mali nachádzať v okolí centra novej zóny, smerom k okrajovým častiam zóny sa budú zvyšovať. Výnimku budú tvoriť okrajové časti zóny bližšie k centru mesta, kde budú nižšie budovy ako na opačnom konci. Najvyššie budovy ako ďalšie orientačné body v meste by mali mať od 24 do 45 podlaží, najvyššia bude situovaná v blízkosti mosta Apollo. Mala by byť akýmsi protipólom k budove, ktorú stavia HB Reavis na križovatke Mlynské Nivy - Košická.
Základom riešenia dopravnej situácie budú cesty, ktoré ohraničujú celú zónu. Vnútorný dopravný okruh by mali tvoriť ulice Čulenova, Továrenská, Chalupkova a nová ulica. V novej zóne Chalupkova by mohlo bývať okolo 4 000 ľudí a pracovať približne 5 000 ľudí. V podzemných garážach by sa malo vybudovať viac ako 4 800 miest.
Odľahčiť územie v súvislosti s dopravou v danej lokalite by podľa kompetentných malo niekoľko plánovaných investícií - čiastočná automobilová doprava po zrekonštruovanom Starom moste v roku 2010, vybudovanie severnej tangenty v roku 2015, výstavba diaľnice D4 v rokoch 2016 - 2017 a prebudovanie križovatky Mlynské Nivy - Košická - Svätoplukova v rokoch 2015 - 2020.
V súvislosti s navrhovanou výstavbou sa však bude musieť odviesť aj nebezpečný materiál, ktorý sa v súčasnosti nachádza pod zemou v hĺbke od dvoch do deviatich metrov. "Tekutá substancia po výbuchu Apolky sa odplavila spodnými vodami. Časti, ktoré zostali a stuhli, sa časom prilepili na štrkové podložie, sú tam stále. Uvádza to aj štúdia sanácie starej ekologickej záťaže, ktorá sa robila pri výstavbe mosta Apollo," uviedla Jela Plencnerová zo spoločnosti ADOM. M STUDIO, s.r.o. Najviac zasiahnuté je pritom okolie od Landererovej cesty smerom na juh a kúsok na sever, kde sa v minulosti nachádzali hlavné ropné nádrže. Takmer bez záťaže je napríklad lokalita okolo Čulenovej ulice. "Keďže by sa mali stavať minimálne trojpodlažné podzemné garáže, všetok zamorený štrk bude vyvezený na skládku nebezpečných odpadov. Prvé podzemné podlažie by malo mať totiž výšku okolo štyroch až piatich metrov, ďalšie dve okolo troch metrov. Dokopy okolo 11 metrov, odvezie sa teda celé podlažie, keďže sa dostaneme aj do čistých vrstiev," konštatovala.
Podľa hlavného architekta mesta Štefana Šlachtu by bola navrhovaná výstavba prínosom pre Bratislavu. "Je to prestavba jednej periférie, priemyselnej štvrte na niečo, čo bude pre mesto obrovským obohatením," uviedol pre agentúru SITA hlavný architekt. Zároveň upozorňuje, že si treba uvedomiť, akú záťaž prinesie celá výstavba do danej lokality. Zdôraznil tiež, že pri riešení výškových budov by malo nastúpiť do istej miery aj korigovanie a koordinovanie zo strany mesta.
