Bratislava 14. novembra (TASR) - Alarmujúce správy, ktoré šíria Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) o premnožení lykožrúta, majú podľa siete environmentálnych organizácii Ekofórum za cieľ odôvodniť bezprecedentné drancovanie lesov TANAP-u a umožniť nekontrolovateľné kšeftovanie s drevom. Pre TASR to dnes uviedol Tomáš Blaškovič z Ekofóra.
"Štátne lesy zámerne neuvádzajú, ako kalamita postupuje v územiach, kde lesníci kalamitné drevo ťažia a v bezzásahových zónach," konštatoval Blaškovič. Pokračoval, že v Tichej a Kôprovej doline sa postup lykožrútovej kalamity prirodzene utlmuje, a to aj vďaka ponechaniu kalamitného dreva po veternej smršti na mieste. "Ostali tak nenarušené prirodzené regulačné mechanizmy ekosystému," dodal.
Lykožrútová kalamita v TANAP-e sa dala podľa terénneho ekológa Erika Baláža očakávať, nakoľko je to prirodzená reakcia na veternú kalamitu z roku 2004. Ako vysvetlil pre TASR, po kalamite vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva tri scenáre toho, aká bude situácia. "Deje sa ten stredný scenár - a to realistický," tvrdí. Pokračoval, že kalamita väčšinou trvá päť až sedem rokov. "Tento alebo na budúci rok bude dosiahnutý vrchol," povedal s dôvetkom, že približne rovnaké množstvo lykožrúta sa dá očakávať aj na budúci rok.
Ponechanie vyrovnania sa s lykožrútovou kalamitou na prírodu má podľa Baláža niekoľko dôvodov. "Mŕtve drevo je biotopom pre množstvo chránených druhov organizmov, ako napríklad ďateľ trojprstý alebo kuvičok vrabčí," upozornil. Zároveň sa regeneruje aj pôda, ktorá môže byť prekyslená, takže v nej pribudne humus a je v nej viac živín. Objasnil, že les, ktorý sa prirodzene obnoví, bude oveľa rozmanitejší.
"Na rozdiel od vyťažených plôch v podhorí Tatier na miestach vetrovej kalamity v Tichej a Kôprovej doline les ostal zachovaný," povedal Blaškovič. Dodal, že pod ochranou odumretých stromov tu rastú nové stromy obnovuje sa nový prirodzený porast. "Tam, kde kalamitu lesníci vyťažili, les nahradila holina, ktorej zalesnenie bude stáť desiatky až stovky miliónov korún," domnieva sa.
Premnoženie lykožrúta po veternej kalamite spôsobí dostatok potravy v podobe vyvrátených stromov. Keď lykožrút všetko spotrebuje, napáda stromy najbližšie ku kalamite, najčastejšie tie, ktoré sú oslabené. "Tam, kde sú mladé stromy, lykožrút nejde," tvrdí Baláž. Objasnil, že chrobák prevažne napadá stromy staršie ako 80 rokov. "V nevhodnom strome sa larvy chrobáka dokážu vyvinúť, ale neukončia úspešne vývoj, to znamená nestane sa z nich dospelý chrobák schopný založiť novú generáciu," zhrnul.
Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Petra Líšku lykožrútová kalamita napĺňa tie najtragickejšie scenáre. Za problém považuje, že lykožrút napáda aj územia v bezzásahovej zóne, kde proti nemu lesníci nemôžu bojovať. Tvrdí, že chrobák sa tak bude šíriť desiatky kilometrov ďalej v okolí.
ala pa
