BRATISLAVA 14. novembra (SITA) - Obžalovaný Miroslav W., ktorý je jedným zo štyroch obžalovaných v kolkovej afére, bol vraj prinútený dať vyrobiť 91-tisíc kópií kolkových známok v nominálnej hodnote tisíc korún. Fyzickým násilím sa jemu a jeho rodine vyhrážal objednávateľ tejto nezvyčajnej zákazky Jozef N., ktorý tiež patril medzi obžalovaných a v prípade vystupoval aj pod inou identitou. Koncom júla 1996 ho zastrelili. V kauze pojednáva Krajský súd v Bratislave aj s obžalovaným Vladimírom M., Franciscom F. a Petrom R.
Peter R. spolu s Jozefom N. sa v roku 1993 nakontaktovali na Miroslava W., aby za odmenu 20-tisíc nemeckých mariek dal urobiť kópie kolkových známok, aké sa lepili v SR na vtedajšie československé federálne tisíckorunáčky v rámci menovej reformy. Miroslav W. oslovil Vladimíra M., ktorý prevádzkoval kopírovacie služby. Za marky nakúpili materiál, na ktorý tlačili kópie. Objednávka sa im však nepozdávala a chceli od nej odstúpiť. "Ja s Vladimírom M. sme objednávku odmietli, ale Jozef N. sa nám vyhrážal fyzickým nátlakom. Telefonicky sa vyhrážali mojej rodine. Mne sa Jozef N. vyhrážal aj pištoľou, ktorú mi raz priložil k hlave a povedal, že sa nemusím dožiť Vianoc," uviedol dnes pred senátom Miroslav W.
Jozef N. a Peter N. vraj naliehali na Miroslava W. a Vladimíra M., aby kópie vyrobili v požadovanom množstve. "Bolo im jedno, v akej kvalite, lebo že to aj tak bude vyvezené von," uviedol Miroslav, ktorý tvrdil, že vystupoval len ako sprostredkovateľ medzi objednávateľmi a Vladimírom M. Kópie vraj boli nepoužiteľné, lebo vôbec nezodpovedali skutočným kolkom a vyrobili ich už potom, ako boli federálne tisíckorunáčky stiahnuté z obehu. Od originálov sa podľa Miroslava W. líšili nielen použitým materiálom, farbou, ale aj hrúbkou, lebo boli podlepované samolepiacou fóliou.
Objednávatelia podľa Miroslava pred ním nikdy nespomínali, že by mali byť vyrobené kópie kolkov použité na falšovanie peňazí. "Takto vyrobené kópie kolkov sa nedali použiť. Išlo o hárky, celé plagáty kolkov," uviedol Miroslav W., podľa ktorého sa dalo na prvý pohľad zistiť, že sa odlišujú od pravých. Jozef N. vraj Miroslavovi uviedol, že tieto kópie budú určené na propagačné účely v zahraničí. "Bál som sa pýtať viac. Mňa zaujímalo to, že kópie kolkov sa nedajú použiť v peňažnom styku a nebude narušený záujem štátu," tvrdil pred senátom Miroslav W.
Ďalší obžalovaný Vladimír M. odmietol vypovedať. Pokračoval až Francisc F., rumunský Slovák, ktorý sa poznal s Jozefom N. Tomu robil šoféra a chodil s ním aj na stretnutia s Petrom R., ktorý v tom čase šéfoval jednej z bratislavských základných škôl. Jozef N. vraj pred Franciscom spomenul, že "dá vyrobiť nejaké kolky a potom to oznámi policajtom". Skupinu odhalili v novembri 1993, keď polícia zadržala podozrivé kópie kolkov v aute neďaleko Komárna, ktoré prevážal obžalovaný Miroslav W. s niekoľkými ďalšími osobami.
Ak senát KS uzná vinu aktérov tzv. kolkovej aféry, hrozí im za trestný čin falšovania päť až desať rokov odňatia slobody. Peter R. čelí aj obžalobe z trestného činu pokračujúceho podvodu voči Slovenskej sporiteľni, ktorá si nárokuje od neho uhradenie škody vo výške viac ako osem miliónov korún.
Aféru minulý rok otvorili po trinástich rokoch na bratislavskom KS. Dovtedy prípad putoval medzi súdmi. Senát má v pojednávaní pokračovať vo štvrtok 15. novembra, plánuje vypočuť ešte niekoľkých svedkov.
