Kurier: Geto Luník 9
Viedeň 12. apríla (TASR) - Luník 9 je najznámejšie rómske geto na Slovensku, začína sa článok na stránkach dnešného rakúskeho denníka Kurier o problematike slovenských Rómov. Toto zanedbané sídlisko na okraji východoslovenských Košíc je prvou zastávkou mnohých zahraničných expertov pre rómsku otázku.
Slovensko, ktoré smeruje do Európskej únie, je preťažené veľkou rómskou menšinou. Vzájomné nepochopenie sťažuje integráciu, poznamenávajú rakúske noviny. Záujem verejnosti priniesol len okrajové zlepšenia pre 5000 obyvateľov sídliska. Majú teraz svoju vlastnú samosprávu, svojich neozbrojených policistov a futbalový klub.
Luník bol pôvodne zmiešaným sídliskom, rozpráva starosta Jozef Šano, ale po zmene sa tu usadzovalo stále viac neprispôsobivých Rómov. To sú takí, ktorí neplatili nájomné. Teraz sú tu už len Rómovia a ich počet sa zdvojnásobil - bez toho, aby sa urobili stavebné úpravy.
Šesťposchodové bloky pripomínajú Sarajevo, mnohé čierne diery bez okenných rámov sú zakryté fóliami. Život aj tak prebieha na voľnom priestranstve. Z okna trčí gumená hadica, ktorá slúži pri dobrom počasí na pranie. Aj starosta so svojimi zástupcami úraduje na ulici, ak nemá práve nejaké termíny na rokovanie. Členovia obecnej samosprávy sa sťažujú, že pre nich nie je práca, nezamestnanosť na Luníku dosahuje 98 percent. Za komunistov sa na Rómov vzťahovala pracovná povinnosť, väčšina z nich pracovala pri odvoze smetí. Teraz musíme žiť zo stále menších sociálnych podpôr, hovoria.
Jedna rómska rodina má priemerne 10 až 12 detí. V 240.000-tisícových Košiciach predstavujú Rómovia 20 percent obyvateľstva. V meste sú časti ulíc, kde Rómovia obývajú domy určené na zbúranie. Bývajú tu bez vody, elektriny a odvozu odpadkov. Každý mesiac okolo pätnásteho sa susedia takýmto domom zďaleka vyhýbajú. Obávajú sa agresivity Rómov, ktorí v týchto dňoch často investujú vyplatené sociálne dávky do piva.
Rómovia patria svojím spôsobom života k inému kultúrnemu okruhu. Nemyslia na zajtrajšok, cituje Kurier Ľuboša Pastora, predstaviteľa okresnej správy. Rómov často nasťahovali do nepoškodených domov. Najprv spálili drevené podlahy, potom okenné rámy, predali sanitárne zariadenie a odtok na WC upchali odpadkami. Keď kanalizačný systém prestal fungovať, končil odpad pod oknami, pokračuje rakúsky denník.
Pastor môže poinformovať aj o mnohých vzdelávacích projektoch, ktoré doteraz nepriniesli očakávaný úspech. Len čo dosiahnu vzdelaní Rómovia sociálny vzostup, zabudnú na svoje korene. Práve oni by však boli pre integráciu svojej menšiny na Slovensku dôležití, keďže Rómovia svojich vlastných ľudí často akceptujú ako autority. Pretože Rómovia žijú v klanových štruktúrach, zaujímajú sa o svoje politické zastúpenie len málo.
Rómovia predstavujú problém aj pre EÚ. Celkový počet Rómov v Európe je 8-9 miliónov, z toho sedem miliónov Rómov žije v krajinách strednej a východnej Európy. Päť miliónov Rómov býva v tých krajinách, ktoré sa v budúcich rokoch chcú stať členmi EÚ. V grémiách EÚ si rómsku problematiku uvedomujú len všeobecne. V porovnaní s rómskou otázkou predstavuje problém slobody pohybu pracovných síl malý problém, domnievajú sa rakúske noviny.
Podľa pomeru k celkovému počtu obyvateľov predstavuje 500.000 Rómov na Slovensku najväčšiu koncentráciu v Európe. Rómovia sa dožívajú o 15 rokov menej než je slovenský priemer a 35 percent z nich sú analfabeti, končí svoj článok rakúsky denník Kurier.
Časopis Slovenčinár pre slovenských pedagógov v Maďarsku opäť vychádza
Budapešť 12. apríla (TASR) - V náklade 500 výtlačkov a s podporou verejnej nadácie Za národnostné a etnické menšiny sa pedagógom školských zariadení s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku dostalo v týchto dňoch do rúk najnovšie číslo obnoveného časopisu Slovenčinár, metodického periodika Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS).
V úvodníku vyjadruje redakcia periodika nádej, že na staršie čísla časopisu sa nezabudlo a že tradičná obálka pripomenie príjemné chvíle, ktoré im Slovenčinár pripravil počas piatich rokov existencie. Redaktorky veria, že aj terajšie vydanie Slovenčinára poteší pedagógov, poučí ich a prinesie mnohé stimuly do ich ďalšej práce.
Štruktúra znovuzrodeného periodika zodpovedá tradičnému poňatiu. Jednotlivé rubriky sú usporiadané tak, aby tvorili odraz každodenného života slovenskej komunity v Maďarsku - Aktuality, Spoznávajme sa, Metodika, Naša história a Tvorba mladých.
Kurier píše o príprave sčítania ľudu, domov a bytov a menšinách na Slovensku
Viedeň 12. apríla (TASR) - O budúcom sčítaní ľudu, domov a bytov na Slovensku, ktoré sa uskutoční v máji tohto roku, informuje dnešné vydanie rakúskych novín Kurier.
Pred sčítaním ľudu v SR sa aktivizujú rôzne národnostné menšiny, pretože doslova platí, že každý sa počíta. V budúcnosti sa budú finančné prostriedky určené pre menšiny rozdeľovať podľa počtu ich členov, informujú noviny.
Predstavitelia Rómov sa ich pokúšajú presvedčiť, aby sa pri sčítaní nehanbili prihlásiť sa k rómskej komunite. Doteraz sa vraj väčšina Rómov zo strachu pred diskrimináciou hlásila k slovenskej alebo k maďarskej národnosti.
Po maďarskej menšine sú druhou najväčšou menšinou Rusíni, ktorí sa po svojom tragickom osude snažia o nový začiatok. Rusíni, žijúci vo východných Karpatoch, boli počas komunistického režimu násilne "poukrajinčovaní". V roku 1948 bolo na Slovensku 350.000 Rusínov a podľa výsledkov posledného sčítania pred desiatimi rokmi už len 16.000.
Najprv zakázali ich gréckokatolícku cirkev, ktorá je podriadená Vatikánu. Kostoly prevzala pravoslávna cirkev, pretože však takmer nebolo pravoslávnych duchovných, museli týchto nových dušpastierov vyškoliť v rýchlokurzoch. Podmienkou nebolo ani zloženie maturitnej skúšky. Gréckokatolícki kňazi, mnísi a mníšky sa dostali v rámci prevýchovy do pracovných táborov, kde mnohí zomreli. Rusínski rodičia mohli pre svoje deti zvoliť len slovenskú alebo ukrajinskú národnosť.
Po zmene režimu získali cirkvi na Slovensku - v takej miere ako v žiadnej inej postkomunistickej krajine - svoj majetok naspäť. Na dedinách však mnohí zostali verní svojim pravoslávnym popom a ponechali si aj ukrajinskú národnosť. Teraz si však začínajú uvedomovať svoje korene. Pred týždňom Rusíni protestovali proti tomu, že v troch štvrtinách vysielacieho času, ktorý im verejnoprávny rozhlas vyhradil, znie len ukrajinčina. Tým sa podľa nich podkopáva rusínska identita.
V závere materiálu o Rusínoch na Slovensku Kurier upozorňuje, že v SR žije aj česká, poľská a nemecká menšina. Kým pred vojnou žilo na Slovensku 150.000 karpatských Nemcov, teraz ich počet dosahuje len okolo 5600.
Predseda SMK Béla Bugár poskytol rozhovor viedenskému denníku Der Standard
Viedeň 12. apríla (TASR) - Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár vidí podľa vyjadrenia pre rakúsky denník Der Standard viacero dôvodov na účasť jeho strany vo vládnej koalícii.
"Po prvé, SMK je európskou stranou, je garantom integrácie SR do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO). Náš odchod z vlády by tak určite znamenal dezintegráciu. Zmenili sme atmosféru v krajine a dokázali sme aspoň sčasti presvedčiť slovenských občanov, že maďarská menšinová politika nie je ďprotislovenskáď. To sú zásadné veci, kvôli ktorým je podľa môjho názoru potrebné byť vo vláde. Jestvujú však hranice," konštatoval Béla Bugár pre dnešné vydanie denníka Der Standard. Odpovedal na otázku, v čom vidí zmysel zotrvania vo vládnom kabinete, keď mnohé kompromisy SMK a nutná rezignácia na požiadavky vytvárajú dojem, že vlastne nič nedosiahla.
Práve pripravovanú reformu verejnej správy označuje Bugár v interview za "rubikon", o ktorom hovoril. "Pri reforme verejnej správy ide o to, kto bude o čom a v akej miere rozhodovať v budúcnosti. Nesmie sa stať, aby sme my, Maďari, boli všade zatláčaní do úzadia iba preto, že sme v celoštátnom meradle minoritou. Vyčíta sa nám, že chceme vytvoriť región na čiste etnickom princípe. Avšak okresy, ktoré by sme chceli spojiť v celok, sú v súčasnosti znevýhodňované. To chceme zmeniť práve tým, že vytvoríme z nich celok, čo však nenašlo pochopenie u našich koaličných partnerov," povedal pre Der Standard líder SMK.
Podľa jeho slov účasť strany v budúcom vládnom kabinete po parlamentných voľbách 2002 závisí jasne od vôle akceptovať SMK v kabinete a iba v menšej miere od podielu získaných hlasov. "V súčasnosti sa tzv. maďarská karta dá na Slovensku pridobre využiť na úkor tých strán, ktoré s nami spolupracujú," reagoval Béla Bugár na otázku o eventuálnej účasti SMK v budúcej vláde SR.
Slovensko sa na ruskom trh chápe ako lacnejšia dovolenka
Moskva 13. apríla (TASR) - Obyvatelia Ruskej federácie z roka na rok viac a viac cestujú za hranice a čoraz častejšie dovolenkujú v cudzích krajinách. Len v minulom roku vzrástol počet Rusov cestujúcich do zahraničia o 60 percent. Ako pre TASR uviedol prezident Ruskej asociácie turistických agentúr Sergej Špiľko, pokiaľ ide o Slovensko, na ruskom trhu sa využívajú hlavne dva typy cestovania. Po prvé, je to zimná lyžovačka a po druhé, autobusový tranzit ruských dovolenkárov idúcich na Západ cez Slovensko.
"Čo sa týka tranzitu, to nie je len tranzit," povedal Sergej Špiľko a pokračoval: "Dovolenkári prechádzajúci cez Slovensko, totiž v tejto krajine trávia istý čas, čo znamená, že získavajú dôležitú informáciu o Slovensku, či je to pohostinná krajina a či sa dá využiť na oddych a rekreáciu."
Napríklad len tie organizácie, ktoré sú združené v Ruskej asociácii turistických agentúr vypravili v minulom roku autobusmi na Slovensko 19.500 ľudí, čo bol podľa expertov pre slovenskú ekonomiku zisk vyše 600.000 dolárov. Ako povedal Sergej Špiľko, Slovensko sa na ruskom trh chápe ako lacnejšia dovolenka pre stredné vrstvy, čiže s potenciálom masovosti.
Tento rok však jedna okolnosť skomplikovala ruský turizmus na Slovensko - bolo to zavedenie víz od 1. januára 2001. Šéf najväčšej ruskej turistickej asociácie síce ocenil mimoriadnu pružnosť slovenského konzulárneho oddelenia v Moskve pri vydávaní víz, priznal však, že vízové opatrenie slovenskej vlády vo všeobecnosti obmedzilo cestovanie Rusov na Slovensko. "Podľa nás konzulárne oddelenie urobilo maximum pre to, aby všetko prebehlo vo vzťahu k ruskému turistickému biznisu plynule a kultúrne. Avšak isté dôsledky tu sú, najmä pokiaľ ide o zníženie počtu turistov. Keby sa víza nezaviedli, prišlo by ich viac," povedal Špiľko.
Problém tkvie v tom, že autobusové dovolenky na Západ s tranzitom cez Slovensko využívajú najmä menej situovaní Rusi, ktorí majú na vybavovanie víz málo času aj peňazí. Niekoľko ruských cestovných kancelárií začiatkom roku na stretnutí s predstaviteľmi slovenského veľvyslanectva v Moskve uviedlo, že kvôli zavedeniu víz museli často Slovensko obchádzať. Pre Slovensko je to veľká strata, pretože mnohí Rusi takto stratili šancu sa s ním oboznámiť.
Podľa Sergeja Špiľka má Slovensko dobrú turistickú perspektívu, treba však dobudovať turistickú infraštruktúru, reštauračné služby a relaxačné zariadenia. Ocenil slovenskú kultúru, históriu a predovšetkým prírodu. V Rusku totiž narastá dopyt po turistike orientovanej práve na prírodu, na pobyty v rôznych horských chatách.
Víza aj preto skomplikovali cesty na Slovensko, pretože bolo ten typ destinácie, kam sa ľudia, ktorí si chceli zalyžovať, rozhodli ísť na poslednú chvíľu, trebárs dva dni pred odchodom, povedal prezident Ruskej asociácie turistických agentúr. Podľa neho však Slovensko musí byť oveľa aktívnejšie na poli reklamy, inak sa na ruskom trhu nepresadí: "Je to veľmi významný faktor pri konkurenčnom boji. Bez aktívnej reklamy je veľmi ťažké zvýšiť prílev turistov."
Ako na záver Špiľko skonštatoval, "turistický ruch, to je vlastne priemysel pohostinnosti".
Slovensko-rakúske hranice sa pokúsilo ilegálne prejsť 22 Afgancov
Eisenstadt 13. apríla (TASR) - Pri pokuse o ilegálny prechod slovensko-rakúskych hraníc zadržali v noci nadnes príslušníci rakúskej pohraničnej stráže 22 občanov Afganistanu.
Skupina, v ktorej boli aj štyri ženy a deväť detí, sa pokúšala prejsť zelenú hranicu neďaleko rakúskeho mestečka Kittsee. Jednu zo žien trpiacu na astmu museli previezť do nemocnice v Kittsee. Ostatných predviedli na policajnú stanicu v Neusiedl am See. Úrady sa momentálne snažia zistiť informácie týkajúce sa možných prevádzačov.
Uhl: Slovenčina je v ČR polozabudnutá
Praha 13. apríla (TASR) - V Českej republike sa dnes nevidia slovenské knihy ani noviny; slovenčina takmer vymizla z rádia a televízie; v školách sa učí o slovenských reáliách stále menej, konštatuje v dnešnom vydaní denníka Právo publicista Petr Uhl a zamýšľa sa nad tým, že slovenčina má v ČR medzi menšinovými jazykmi zvláštne postavenie a nemožno ju upraviť len zákonom.
"Slovenskí priatelia mi hovoria, že mladé predavačky v obchodoch im nerozumejú," hovorí Uhl. Slovenčina je podľa neho jazykom, ktorý má český štát chrániť a jeho rozvoj podporovať.
Spoločná história oboch krajín má na českú a slovenskú súčasnosť i budúcnosť výrazný vplyv. Ešte nedávno existovalo Československo, na Slovensku žijú desiatky tisíc Čechov a výmena ľudí, skúseností a tovaru je nadštandardná. "To všetko ovplyvňuje naše kultúry, v ktorých ostáva veľa spoločného. Bolo by nesprávne jazykovú vzájomnosť nerozvíjať," tvrdí.
Na Slovensku si to podľa Uhla uvedomujú lepšie, s češtinou je tam možné stretnúť sa na každom kroku, pričom svoju úlohu zohráva aj tradícia: Slováci boli na češtinu vždy "zvyknutejší". Protičeské nálady na Slovensku boli vždy okrajové, k prehnanej predstave mnohých Čechov o nich prispela začiatkom 90. rokov česká demokratická pravica, ktorá tak zdôvodňovala rozdelenie štátu.
Podľa Uhla sa teraz vyskytla príležitosť umožniť slovenčine stálu existenciu v Prahe a okolí: Slovenské rádio Twist si tu zažiadalo o licenciu po jednej zaniknutej stanici. Stanica má dobrú povesť, stavala sa proti autoritárskym postupom Mečiarovej vlády, je proeurópska a v jej programe je zastúpená publicistika. V Prahe by ju počúvali nielen ľudia, ktorí majú korene na Slovensku alebo tvoria slovenskú menšinu.
Slováci v Amerike trávia Veľkú noc podobne ako ľudia na Slovensku
Washington/Bratislava 13. apríla (TASR) - Slováci v Amerike trávia Veľkú noc podobne ako ich krajania v Európe, keďže si kedysi z rodnej krajiny priniesli so sebou mnohé tradície, prejavy ľudovej kultúry, piesne a tance.
Americkí Slováci sa počas týchto kresťanských sviatkov združujú v kostoloch v slovenských farnostiach. V mnohých už síce nie sú slovenskí kňazi, tradícia tu však stále zotrváva, uviedol pre TASR generálny tajomník Slovenskej ligy v Amerike Ján Holý, ktorý sa vo štvrtok v Bratislave stretol s prezidentom SR Rudolfom Schusterom.
Mladšie generácie sa väčšinou učia od starších, a tak sa i v tomto kúte sveta zachovávajú tradičné slovenské zvyky v období pred a po Veľkej noci, či už ide o jarné zábavy, majálesy, fašiangy alebo štyridsaťdňový pôst. Jedna z najznámejších a najväčších farností, v ktorej tieto zvyky udržujú, je slovenská farnosť v New Yorku. Slovenské náboženské tradície počas Veľkej noci sa pritom veľmi nelíšia od zvykov v amerických kresťanských rodinách.
Dlhodobú tradíciu majú medzi kresťanmi v USA farebné vajíčka, ktoré ľudia vešajú po stromoch a rodiny nimi obdarúvajú najbližších. Zvyk ornamentálneho maľovania nie je medzi Američanmi rozšírený, Slováci si však pri návšteve rodnej vlasti radi zoberú za oceán niekoľko kraslíc. Tento zvyk však už medzi americkými Slovákmi pomaly upadá, rovnako ako šibačka a oblievačka, ktoré poznajú už len najstaršie generácie.
FAZ: Kandidátske krajiny sú znepokojené návrhom EK o voľnom pohybe pracovných síl
Frankfurt nad Mohanom 14. apríla (TASR) - Východoeurópske a stredoeurópske krajiny kandidujúce na vstup do Európskej únie (EÚ) sú nanajvýš nespokojné s návrhom Európskej komisie (EK) obmedziť voľný pohyb pracovných síl po ich vstupe do EÚ minimálne na päť a maximálne na sedem rokov, píše dnes nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
FAZ v tejto súvislosti cituje štátneho tajomníka MZV SR Jána Figeľa, ktorý za ostatné kandidátske krajiny vyhlásil, že z ekonomického hľadiska je tento návrh neodôvodnený. Podľa hlavného poľského vyjednávača Jana Kulakowskeho podporil Brusel požiadavku Viedne a Berlína, hoci strach Rakúska a Nemecka z masívneho prílivu lacnej pracovnej sily v prípade voľného pohybu osôb je prehnaný. Maďarský štátny tamojník pre intergráciu Peter Gottfried nazval návrh EK o obmedzení voľného pohybu pracovných síl za porušenie základného pravidla EÚ, posudzovať každú kandidátsku krajinu na základe hospodárskych kritérií.
Kandidátske krajiny sa preto dohodli, že až do konečného prijatia návrhu EK o obmedzení voľného pohybu pracovných síl Radou ministrov EÚ sa budú v Bruseli usilovať o flexibilnejší predpis, konštatuje FAZ.
FAZ ďalej píše, že napriek značnému znepokojeniu kandidátske krajiny uznali, že návrh EK nie je možné ohodnotiť ako celkom negatívny. Ján Figeľ v tomto smere hodnotí ako pozitívny a flexibilný návrh EK, podľa ktorého bude môcť každá krajina EÚ v prípade potreby jednostranne predĺžiť prechodné obdobie o ďalšie dva roky.
Kandidátskym krajinám je už medzičasom jasné, že práve návrh EK týkajúci sa voľného pohybu pracovných síl z krajín východnej a strednej Európy je predovšetkým na nemeckej vnútropolitickej scéne horúcou témou, uvádza FAZ. Ako to skonštatoval poľský opozičný líder Jozef Oleksy, kandidátske krajiny budú musieť v tomto prípade zahryznúť do poriadne kyslého jablka.
Návrh EK je podľa FAZ prioritnou témou aj v nemeckej ekonomike. Pokiaľ napríklad Spolkový zväz nemeckého priemyslu (BDI) je za čo najkratšie obdobie voľného pohybu pracovných síl, pričom poukazuje na potrebu kvalifikovaných pracovných síl v Nemecku, sú nemecké stavebné firmy rezolútne proti. Podľa nich by bolo treba zaviesť najmenej desaťročné prechodné obdobie, aby sa tak zabránilo ohrozeniu existencie 77.000 nemeckých stavebných podnikov.
Za posunutie hranice časového obmedzenia voľného pohybu smerom nadol sa vyslovil naopak hovorca Slobodnej demokratickej strany (FDP) pre európsku politiku Helmut Haussmann, ktorý maximálnu sedemročnú hranicu voľného pohybu považuje za neschopnosť EK zvládnuť dôsledky jej návrhu. Nemecko sa podľa jeho slov nemusí obávať ani nekontrolovateľného prílivu lacných pracovných síl, ani dlhodobo zabezpečovať ochranu určitých odvetví priemyslu pred medzinárodnou konkurenciou.
Aj hovorca poslaneckého klubu Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU) preeurópsku politiku Peter Hintze požaduje maximálnu trojročnú hranicu, hoci v súvislosti s návrhom EK spomína aj posilnenie hraničných regiónov, uzatvára FAZ.
SZ: Slovenskí drotári boli žiadanými umelcami - vymysleli aj nákupný vozík
Mníchov 14. apríla (TASR) - Slováci hovoria, že jar býva na Slovensku najkrajšia na juhu krajiny. Avšak práve z neúrodného a chladného severu Slovenska pochádza nezvyčajná ozdoba jarného obdobia - veľkonočné vajíčko vyrobené slovenskými drotármi, píše dnes na veľkonočnú tému nemecký denník Süddeutsche Zeitung (SZ).
Či už ide len o veľkonočné vajíčka pomaľované rôznymi farebnými vzormi - Slovensko sa môže pochváliť ešte netradičnejšími formami ozdobovania veľkonočných vajíčok ako Čechy a Morava, ktoré sú vo svete týmto umením preslávené, dodáva SZ.
Najtypickejšie veľkonočné vajíčka sú pre Slovensko predsa len tie drotárske - hnedé slepačie vajíčka obtiahnuté hrubým, najčastejšie medeným drôtom, ktorého zložitá štruktúra vytvára umelecké ornamenty doplnené niekedy ešte aj malými perlami. Drotárske veľkonočné vajíčka sú už raritou aj pre samotných Slovákov a cena za ne sa v špecializovaných predajniach slovenského ľudového umenia vyšplhala do závratných výšok. Len máloktorí Slováci tušia, že za drotárskymi veľkonočnými vajíčkami sa skrýva niečo viac ako len veľkonočná ozdoba - totiž svet slovenských drotárov, ktorých život zvečnil vo svojej operete rakúsky hudobný skladateľ Franz Lehár.
Ešte pred necelými dvoma storočiami boli slovenskí drotári neoddeliteľnou súčasťou Európy. Tisíce týchto remeselníkov pochádzajúcich z chudobných regiónov na severe Slovenska, zo Spiša a severne od Žiliny, prinútila chudoba, zlá pôda a studené, nepriaznivé podnebie hľadať si prácu mimo Slovenska. Keďže bol v tej dobe všetok kuchynský riad a iné prístroje vyrobené z dreva a keramické výrobky boli veľmi drahé, boli slovenskí drotári jedinými remeselníkmi schopnými opraviť napríklad rozbité keramické nádoby. Drotári jednotlivé časti "pozašívali" drôtom a celú nádobu obtočili hrubou, dekoratívnou drôtenou vzorkou. Neskôr sa už takýmto spôsobom ozdobovali aj celkom nové, ešte nepoškodené keramické či dokonca porcelánové výrobky. Napríklad v Slovenskom Grobe, ktorý je známy tým, že tu dostať najlepšiu pečenú hus s lokšami v strednej Európe, pripravujú tamojšie ženy hydinu ešte dnes v špeciálnych odrôtovaných hlinených pekáčoch, píše SZ.
Drotárstvo, ktoré si za takmer 300 rokov existencie osvojilo iba necelých 20 slovenských dedín, prinieslo nakoniec do chudobných oblastí aké-také zlepšenie finančných pomerov. Slovenskí drotári odchádzali za prácou v dvojiciach či trojiciach, pričom putovanie trvalo často niekoľko mesiacov až rokov. Majster, pomocník, a keď išli obchody dobre, aj učeň, mali na svojich pevne vytýčených trasách po Európe zabezpečené vlastné ubytovne, vytvorené vlastné cechy a dokonca aj vlastnú tajnú reč. Časom sa z takýchto "mobilných obchodných zariadení" vyvinulo vysoko kvalitné a uznávané umelecké remeslo, žiadané napríklad až v tureckom Istanbule. Slovenskí drotári si takýmto spôsobom získali napríklad monopolné postavenie v obchode s pascami na myši.
V 18. a 19. storočí si Slováci otvorili po celej Európe vlastné manufaktúry. Z drotárov sa stali prosperujúci obchodníci pôsobiaci na kráľovských dvoroch v Petrohrade, Budapešti, Berlíne, Viedni či dokonca aj na americkom kontinente. Zo slovenskej drotárskej rodiny pochádzala aj svetoznáma herečka Pola Negri, vlastným menom Apolónia Chalupcová. Iný príklad vynachádzavosti slovenských drotárov je napríklad dnes už v supermarketoch nevyhnutný nákupný vozík, ktorý po prvý raz vyrobil istý slovenský drotár v USA, či použitie drotárskeho umenia v dnešných špičkových technológiách, uzatvára SZ.
Slovenskí vojaci si na Golanských výšinách vyvárajú veľkonočné špeciality
Damask 14. apríla (TASR) - Maľované vajíčka, ozdoby povystrihované z papiera, trochu prvej zelene či pohľadnice z domu tvoria veľkonočnú výzdobu na siedmich strážnych stanovištiach našich vojakov v misii UNDOF na Golanských výšinách.
Podľa veliteľa slovenského kontingentu majora Ivana Bačíka jedna štvrtina z našich 93 vojakov dostala na sviatky dovolenku. Ostatní sa v podstate non-stop striedajú v službách. Situácia je náročnejšia od tohtoročného februára, keď slovenskí vojaci v zóne separácie medzi Izraelom a Sýriou zdvojili na kontrolných stanovištiach stráže. No napriek nestabilnej situácii v regióne nemuseli v posledných dňoch riešiť žiadny vážnejší incident.
Velitelia i podriadení sa však už teraz sústredia na 17. apríl, kedy v rámci sýrskeho Dňa nezávislosti očakávajú na oboch stranách demilitarizovaného pásma prejavy protestov či demonštrácie. Tie sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnia aj v dvoch sektoroch, ktoré strážia naši vojaci. V uvedenom priestore rozdelila totiž zóna separácie komunity sýrskych drúzov, ktorí sa teraz dorozumievajú predovšetkým prostredníctvom megafónov, a to vrátane dohovárania svadieb či oznamovania iných udalostí, týkajúcich sa rozdelených rodín.
Major Bačík, ktorý bol na Bielu sobotu na obhliadke našich strážnych stanovíšť, uviedol, že i napriek posledným zvyškom snehu a návratu studeného počasia sú všetci slovenskí vojaci na Golanských výšinách zdraví. Spoločný veľkonočný obed však mať nebudú, pretože na jednotlivých strážnych postoch si varia sami. Podľa veliteľa sú viacerí slovenskí vojaci dobrí kuchári, takže nepochybuje o tom, že na sviatočné stoly pripravia aj niečo z veľkonočných špecialít.
Informáciu TASR poskytol hovorca MZV SR Boris Gandel.
Zdeněk Šámal odchádza z časopisu Týden do televízie TA3
Praha 14. apríla (TASR) - Výpoveď redakcii českého spravodajského časopisu Týden dal bývalý šéfredaktor spravodajstva Českej televízie Zdeněk Šámal. Ten sa chystá po veľkonočných sviatkoch presťahovať do Bratislavy, kde začne nábor redaktorov do novej spravodajskej televízie TA3.
"Zatiaľ nemôžem byť konkrétnejší, budem v Bratislave rokovať s množstvom ľudí," povedal Šámal, ktorý na Slovensko príde v utorok 17. apríla a od 1. mája oficiálne nastúpi do TA3 ako šéfredaktor spravodajstva. Od generálneho riaditeľa TA3 Martina Lengyela má za úlohu do 1. júna obsadiť celú redakciu.
Televízia TA3 začne skúšobne vysielať 1. augusta, neoficiálnym termínom skutočného štartu je 2. september. Diváci ju budú môcť prijímať prostredníctvom káblovej prípojky, po čase však stanica hodlá preniknúť na satelit. Program TA3 budú tvoriť polhodinové spravodajské bloky z domova i zo zahraničia, zo športu a počasie.
Podľa Lengyela bude mať TA3 asi 100 zamestnancov a okrem vlastných spravodajských príspevkov hodlá využívať regionálne spravodajstvo niektorých staníc siete Global. TA3 bude mať aj vlastný zahraničný štáb v Prahe a rokuje o spolupráci s českou metropolitnou televíziou TV3. Lengyel takisto nevylučuje spoluprácu s verejnoprávnou Českou televíziou, ak by o to ČT mala záujem.
