Bratislava. Bez poznania obsahu archívov tajných služieb bývalého Sovietskeho zväzu KGB/NKVD nie je podľa odborníkov a historikov možné vysvetliť a objektívne analyzovať komunizmus. Preto je potrebné apelovať na Rusko, aby obsah archívov sprístupnilo.
Vyplýva to z názorov odborníkov na trojdňovej konferencii Aktivity NKVD/KGB a ich spolupráca s tajnými službami v strednej a východnej Európe 1945-1989, ktorú zorganizoval Ústav pamäti národa (ÚPN) v spolupráci s ďalšími subjektmi a začala sa dnes v Bratislave.
Cieľom konferencie je podľa predsedu Správnej rady ÚPN Ivana Petranského prispieť k hlbšiemu poznaniu činnosti sovietskych bezpečnostných tajných služieb na území bývalého Československa i ostatných krajín sovietskeho bloku a odhaliť metódy práce KGB/NKVD v týchto krajinách.
"Komunizmus bez Sovietskeho zväzu a Sovietsky zväz bez KGB, ktorá bola vzorom všetkých bezpečnostných služieb jeho satelitov, si nevieme vysvetliť a nie je ho možné objektívne analyzovať tak, aby sme dostali ucelený obraz," povedal pre médiá historik Miroslav Lehký s tým, že o komunizme je potrebné viesť medzinárodnú diskusiu predovšetkým v tých krajinách, kde tento režim existoval.
Šanca na sprístupnenie archívov bývalého Sovietskeho zväzu podľa Lehkého existovala na začiatku 90. rokov minulého storočia, neskôr už nie.
"Keďže nemáme inú možnosť, začíname otvárať stopy, ktoré KGB zanechala v jednotlivých komunistických satelitoch a vo svete," pokračoval Lehký s tým, že aj príslušníci Štátnej bezpečnosti bývalého Československa boli školení v Moskve a viedli ich sovietski kolegovia.
Z našej histórie by obsah sovietskych archívov podľa Lehkého pomohol objasniť najmä okolnosti prevratu v roku 1948. "Komunistický puč v roku 1948 si bez réžie Moskvy a najmä KGB/NKVD nevieme predstaviť," dodal Lehký.
Archívy KGB/NKVD skrývajú podľa podpredsedu senátu českého parlamentu Jiřího Lišku množstvo informácií, dôležitých pre poznanie našej komunistickej minulosti, keďže počas bývalého režimu bola spojená s minulosťou bývalého Sovietskeho zväzu.
Je preto podľa neho nutné vyvíjať na Rusko tlak, aby archívy otvorilo.
"Je to úloha nielen pre nás, ale pre celú demokratickú Európu. Preto je dôležitá spolupráca v rámci Európskeho parlamentu, aby vyvinul tlak na Rusko, aby archívy otvorilo," povedal pre médiá Liška s tým, že otváranie tejto témy je úloha najmä pre europoslancov z krajín bývalého socialistického bloku, aby vyvinuli príslušnú iniciatívu.
Odmietavý postoj Ruska k otvoreniu archívov si Liška vysvetľuje obavami nezáujmom o to, aby sa ukázalo, ako bývalý Sovietsky zväz ovplyvňoval dianie v strednej a východnej Európe. "Nikto sa nechce príliš hlásiť k svojej temnej minulosti," dodal Liška s tým, že dnešné Rusko je možno spojené s minulosťou viac ako my.
Výzva Rusku, aby sprístupnilo archívy sovietskych tajných služieb, je podľa Petranského nevyhnutná, lebo obsahujú aj kus histórie našej krajiny. Závery konferencie by preto mohli podľa Petranského viesť k apelu na politikov, aby túto iniciatívu smerom k ruským orgánom vyvinuli.
