Stále nemáme nič,“ povedal pre agentúru SITA Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Archeológovia majú zatiaľ len prísľub premiéra, ktorý by mal podporiť aj projekt Poprad. Archeológovia z celej Európy sa podľa Pietu zaujímajú o ukončenie konzervácie kniežacej hrobky z prelomu 4. a 5. storočia. Zahraničné múzea a archeológovia majú záujem o prezentáciu hrobky nielen v mieste nálezu, ale aj prostredníctvom výstavy v európskych krajinách. Celá konzervácia je finančne a časovo náročná, keďže je potrebné zakonzervovať približne 11 ton dreva. Celá hrobka sa konzervuje v Archeologickom múzeu v Schleswigu v Nemecku.
Karol Pieta sa neobáva, že nález z Popradu by pre nezaplatené práce zostal v zahraničí. „Peniaze do toho musíme vkladať my. Nemôžeme sa stále tváriť ako chudobní príbuzní,“ povedal K. Pieta. Podľa archeológa Mariána Sojáka význam nálezu z Popradu, okrem zachovalosti a jedinečnosti, je aj v tom, že hrobka dokumentuje sociálne rozvrstvenie vtedajšej spoločnosti. Doterajšie nálezy dokumentujú skôr život jednoduchých ľudí.
Podtatranské múzeum v Poprade, ktoré sa podieľalo na odhaľovaní celej hrobky už pripravuje projekty na budúcu prezentáciu celého nálezu. Podľa riaditeľky Magdalény Bekessovej je viacero návrhov na spôsob prezentácie. Okrem výstavby samostatného pavilónu v areáli múzea sa uvažuje aj o umiestnení celého nálezu v blízkosti miesta, kde sa hrobka našla. Ďalšou možnosťou je aj prezentácia hrobky v súčasných priestoroch múzea.
Unikátny nález kniežacej hrobky z Popradu je jednou z tém 20. medzinárodného sympózia Základné problémy konca doby rímskej a začiatku stredoveku v strednom Podunajsku, ktorá sa koná v Starej Lesnej. Odborníci diskutujú aj o najnovších nálezoch v Bojnej, okr. Topoľčany, kde sa skúmajú hradiská z 9. storočia po Kr., ktoré priniesli úplne nové pohľady na hospodársku úroveň slovanského osídlenia v severnej časti Karpatskej kotliny a počiatky christianizácie Slovenska.
