"Sme spoločnosť, ktorá ťaží zlato a chceme projekt ťažby (v Kremnici) doviesť do konca. Chceme však zachrániť aj minulosť," povedal Mracek. Vybudovanie banského múzea bude stáť približne 500.000 korún.
Podľa vedúceho projektu Ľuboslava Maťa bude vstup do podzemia cez bezpečnú štôlňu Andrej, ktorú otvorili v roku 1982. Z nej návštevníci uvidia aj ručne kopané staré banské diela zo 16. storočia vrátane historickej techniky, ktorú baníci používali. Z 1600 metrov chodieb štôlní bude pre turistov sprístupnených približne 600 metrov.
Projekt podľa šéfa slovenskej dcéry Tourniganu - Kremnica Gold Borisa Bartalského ocenili najmä zástupcovia cestovných kancelárií. Primátorka Kremnice Zuzana Balážová tiež projekt privítala, jej nesúhlas s plánovanou ťažbou zlata vraj výstavba múzea nezmení. "Tournigan sa snaží prezentovať ako vľúdny a chápajúci investor, aby si naklonil verejnú mienku," povedala dnes Balážová ČTK.
Kanadská spoločnosť sa už niekoľko rokov snaží získať povolenie na ťažbu zlata v blízkosti Kremnice. Doteraz na prieskumné práce a projekty preinvestovali podľa Bartalského približne pol miliardy korún. Obyvatelia mesta aj radnica však s povrchovou ťažbou nesúhlasia. Obávajú sa najmä používania jedovatých kyanidov, ktoré by podľa nich mohli spôsobiť ekologickú katastrofu. Ďalším dôvodom odmietania investície je obava z poškodenia historických budov pri odstreloch zeminy a zvýšená prašnosť. Bez súhlasu kremnickej radnice Tournigan nemôžu ťažbu zlata spustiť.
Spoločnosť preto dodatočne pripravila niekoľko možností umiestnenia spracovateľského závodu a odkaliska. Ministerstvo životného prostredia však nové návrhy odmietlo zapracovať do projektu, ktorý práve posudzovalo a Kremnica Gold preto začala pracovať na novom projekte. Najbližší možný termín prípadného spustenia ťažby sa tak posunul minimálne o dva roky.
Ťažobná firma plánuje pri Kremnici vyhĺbiť 250-metrový kráter. V povrchovej bani chcú za desať rokov vyťažiť 920.000 uncí zlata a sedem miliónov uncí striebra (unca = 31,1035 gramu).
rez prl
