Bratislava 17. novembra (TASR) - Tvrdosť zásahu bezpečnostných síl proti študentom 17. novembra 1989 na Národnej triede v Prahe prekvapila mladých ľavicovo orientovaných ľudí vo vtedajšom Československu.
"Naozaj som neveril, že by ľudový režim nasadil brutálnu silu," uviedol pre TASR televízny moderátor, 34-ročný Braňo Ondruš. V novembri 1989 bol ako 16-ročný bratislavský stredoškolák členom Socialistického zväzu mládeže (SZM).
Práve 17. novembra 1989 sa Ondruš vybral s kamarátom do Prahy na Albertov, kde SZM zorganizovala spomienku pri príležitosti 50. výročia udalostí 17. novembra 1939. Mládež sa po tomto oficiálnom podujatí vybrala do centra a Ondruš neskôr späť do Bratislavy.
Zábery, na ktorých bili študentov, videl v škole, niekoľko dní po 17. novembri. "Vtedy som pochopil, že som tam mohol byť aj ja a dostať nakladačku. Bol to pre mňa totálny zlom," povedal. Po zmene režimu stál na čele novej školskej organizácie SZM. Legitimáciu SZM a Pionierskej organizácie SZM si dodnes nechal na pamiatku. V postkomunistickej reformnej Strane demokratickej ľavice (SDĽ) zastával Ondruš neskôr rok a pol funkciu podpredsedu.
Iný ľavicový politik, súčasný starosta mestskej časti Petržalka, 51-ročný Milan Ftáčnik prežíval Nežnú revolúciu ako vysokoškolský pedagóg Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského a člen Komunistickej strany Slovenska (KSS). Aj na tejto fakulte debatovali vysokoškoláci s prednášajúcimi o udalostiach a videli záznam udalostí z Národnej triedy. Snažil som sa meniť veci v KSS zvnútra, v rámci možností, konštatoval Ftáčnik.
Po roku 1990 bol Ftáčnik členom SDĽ a v rokoch 1998-2002 zastával post ministra školstva. V roku 2002 založil stranu Sociálnodemokratická alternatíva (SDA), ktorej bol predsedom do zlúčenia so stranou Smer-SD v decembri 2004. V súčasnosti je bez politickej príslušnosti.
