SMK sa ako jediná strana vyhla štiepeniu

Bratislava 17. novembra (TASR) - Transformačný proces po roku 1989 neobišiel ani kreovanie politickej scény. Prvé politické subjekty vznikali ako nositelia ...

Bratislava 17. novembra (TASR) - Transformačný proces po roku 1989 neobišiel ani kreovanie politickej scény. Prvé politické subjekty vznikali ako nositelia ideí, ich činnosť sa vyznačovala istou dávkou idealizmu, amaterizmu a neprofesionality, čo bolo prirodzené vzhľadom na dobu, v akej začínali. Zo strán, ktoré vznikli ešte za federálneho Československa, pôsobí dodnes iba KDH, SNS a HZDS.

Relevantné politické subjekty pôsobili na samom začiatku 90. rokov skôr ako široké občianske platformy než úzko zamerané a vyprofilované strany. Nadväzovali tak na široký občiansky pohyb, ktorý privodil v novembri 1989 pád komunizmu. Z tohto obdobia pochádza v názvoch viacerých dodnes existujúcich strán termín "hnutie". Už vtedy bolo možné badať profilovanie troch hlavných prúdov, ktoré na Slovensku existujú dodnes - sociálnodemokratický (napr. SDĽ, SDSS), kresťanskodemokratický (KDH, MKDH) a národný, resp. etnický (SNS, tri maďarské strany). Komplementárne vznikali aj liberálno-konzervatívne zoskupenia (DS, DÚ, dnes SDKÚ-DS) a pokusy boli aj o pôsobenie liberálnej strany (Občianski liberáli), tento priestor je dodnes voľný.

Príznačným pre vývoj politickej scény bolo masívne štiepenie strán, ich zlučovanie, zániky, prestupy jednotlivých lídrov medzi nimi, či vznikanie subjektov, respektíve koalícií vyslovene proti niekomu. Nové subjekty vznikali takmer vždy po roztržkách v jednotlivých stranách, kedy ten, kto konflikt prehral, odišiel, a založil ďalší politický subjekt.

Politický marketing je dnes bežnou výbavou každej relevantnej politickej strany, dá sa teda povedať, že hoci sa bude politický priestor pomaly čistiť ďalej, subjekty v ňom pôsobia na profesionálnej báze podobne ako v západných demokraciách.

Ak by sme sa pozreli na tzv. stromy, z ktorých vyrástli dnes činné subjekty, suverénne najúspešnejšie obstála KSČ, resp. KSS spred roku 1989. KSS do prvých slobodných volieb v roku 1990 kandidovala ešte sama za seba (získala cez 13 percent), v rokoch 1990-91 sa časť jej reformne orientovaných členov transformovala na SDĽ, ktorej ambíciou bolo pôsobiť ako moderná ľavicová strana sociálnodemokratického typu. Prvým predsedom bol Peter Weiss (do roku 1996). Z SDĽ v roku 1999 odišiel jej prvý podpredseda Robert Fico, ktorý vo voľbách v roku 1998 získal najviac preferenčných hlasov z celej kandidátky strany, nenašlo sa ale pre neho miesto v exekutíve. Následne založil stranu Smer, s ktorou vyhral posledné voľby (29,14%) a zostavil vládu, ktorej predsedá. Príznačné pre typ strany Smer, tzv. nových subjektov vzniknutých po štiepení je, že s pôvodnou KSS ho neviaže žiadna kontinuita. Tvrdí komunisti si ponechali značku KSS, do parlamentu sa však dostali iba v rokoch 2002-2006. Smer neskôr pohltil SDĽ, ktorá neuspela vo voľbách v roku 2002. Z SDĽ pred voľbami v roku 2002 odišli aj Peter Weiss, Milan Ftáčnik a Brigita Schmögnerová a založili SDA. Ešte v roku 1994 odštiepením z SDĽ vzniklo Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) pod vedením Jána Ľuptáka. Bolo súčasťou tretej Mečiarovej vlády. Smer asimiloval aj ďalšie preferenčne marginálne ľavicovo orientované strany ako SDSS - odvtedy v názve Smer-SD. Strana Smer-SD je zatiaľ personálne konsolidovaná, pôsobí v nej drvivá väčšina zakladajúcich tvárí a okrem osoby europoslankyne Moniky Beňovej v nej neprebehli otvorené vnútrostranícke spory.

SDSS bola pokračovateľkou sociálnej demokracie z rokov 1905 až 1948. Okrem Alexandra Dubčeka jej predsedal Boris Zala i Jaroslav Volf. Po Dubčekovej smrti bola viac-menej nositeľkou značky.

Dnešné ĽS-HZDS sa začalo formovať na pôde občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré zohralo asi najvýznamnejšiu úlohu počas revolučného obdobia. V rámci tohto hnutia vznikla v marci 1991 platforma s názvom VPN - Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS). Po prvých demokratických voľbách v roku 1990 sa na Slovensku sformovala vláda, na čele ktorej stál po prvý raz Vladimír Mečiar - vtedy ešte nominant VPN. Kabinet bol pri moci necelých 10 mesiacov - od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991. Ustanovujúci snem HZDS sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici. Delegáti sa rozhodli, že HZDS nebude mať formálne znaky politickej strany, ale hnutia, predsedom sa stal Mečiar a je ním dodnes ako najdlhšie pôsobiaci predseda politickej strany na Slovensku. Po roztržke v marci 1993 na sneme v Trnave zo strany odišiel Milan Kňažko so svojou skupinou, v roku 1994 odišla ďalšia vlna na čele s Romanom Kováčom a Jozefom Moravčíkom. Samotné HZDS zostavovalo slovenskú vládu dvakrát, Mečiar bol premiérom od 24. júna 1992 do 14. marca 1994, druhýkrát bolo hnutie vo vláde od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Preferenčný zisk strany postupne klesal - v roku 1992 ešte za ČSFR získalo vo voľbách do SNR 37,26 percenta hlasov, v roku 1994 už za SR v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska (RSS) 34,96 percenta, v roku 1998 dostalo 27 percent hlasov (prvenstvo, ale nezostavilo vládu), 2002 opäť prvenstvo bez vlády (19,50 percenta), v roku 2006 hlasovalo za ĽS-HZDS 8,79 percenta voličov (stalo sa členom vládnej koalície).

Personálne ĽS-HZDS zažilo najväčšie otrasy zo slovenských politických strán, okrem samotného Mečiara, Kataríny Tóthovej a europoslancov Sergeja Kozlíka, Ireny Belohorskej a Petra Baca v strane nezostal z pôvodných reprezentantov nikto. Malá časť bardov išla do dôchodku (Augustín Marián Húska), drvivá väčšina odišla po sporoch s Mečiarom, respektíve štýlom politiky, ktorú viedol. Ďalšiu sériu odchodov po tej z polovice 90. rokov spustila dvojka HZDS a terajší prezident Ivan Gašparovič, ktorý odišiel zo strany pred voľbami v roku 2002 potom, ako sa nedostal na kandidátku. Gašparovič založil HZD, s ktorým sa nedostal v roku 2002 do parlamentu, ale zisk cez tri percentá mu zabezpečil štátny príspevok. Po voľbách postupne odišli Oľga Keltošová, a skupina okolo Vojtecha Tkáča - založili ĽÚ, v parlamente pôsobili v samostatnom klube nezávislých poslancov - napr. Gustáv Krajči, Ladislav Polka, Rudolf Žiak, Ivan Kiňo, Ján Gabriel, Ján Mikolaj (neskôr SNS, teraz minister školstva). Neskôr odišiel aj Dušan Jarjabek (teraz Smer-SD) či Miroslav Maxon.

Vznik KDH iniciovali kresťanskí disidenti, ustanovujúci kongres sa konal vo februári 1990. Predsedom sa stal Ján Čarnogurský, stranu viedol do roku 2000, odvtedy jej až doteraz šéfuje Pavol Hrušovský. V roku 1992 sa od KDH odčlenila skupina, ktorá vytvorila subjekt Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH), neskôr Kresťanskosociálnu úniu (KSÚ), v roku 1998 sa zlúčila so SNS. V roku 1996 prvýkrát proti Čarnogurskému neúspešne kandidoval vtedajší podpredseda strany Mikuláš Dzurinda. "Dzurindovo KDH" malo byť otvorené a široké ľudové hnutie a malo osloviť veriacich rovnako ako ateistov a liberálov. Najviac hlasov získalo KDH hneď v prvých voľbách do SNR v roku 1990 (19,2 percenta hlasov). Personálne strana prešla jedným štiepením, v roku 200O Mikuláš Dzurinda spolu s Ivanom Šimkom založili SDKÚ.

SDK vznikla ako volebná strana pred parlamentnými voľbami v roku 1998 po tom, čo vtedajšia vládna koalícia prijala účelovú novelu volebného zákona. Tvorilo ju päť politických subjektov - KDH, SDSS, SZS, DÚ a DS. Krátko po voľbách došlo k obnoveniu činnosti KDH odchodom časti jeho poslancov, ktoré sa stalo piatym členom koaličnej vlády. Politickú deklaráciu SDKÚ podpísali jedenásti signatári: Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan, Milan Kňažko, Ivan Šimko, Milan Hort, Tibor Šagát, Viliam Vaškovič, Ladislav Pittner, Juraj Kopčák, Peter Kresánek a Jozef Macejko. V júni 2000 sa zlúčila s Úniou živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, ktorej predsedom bol Pavol Prokopovič. V júli 2000 bola fúzia s Demokratickou úniou Slovenska vedenou Ľubomírom Harachom. V roku 2006 sa SDKÚ zlúčila s DS a subjekt prijal nový názov a skratku SDKÚ-DS. Personálne strana prešla štiepením v roku 2003 po kauze skupinka. Odišiel z nej Ivan Šimko spolu so Zuzanou Martinákovou, Ľubicou Navrátilovou, Petrom Bódym, Jozefom Hurbanom a Alexejom Ivankom a založili Slobodné fórum. Šimko predtým nepodporil na vláde Dzurindov návrh na odvolanie šéfa NBÚ Jána Mojžiša, musel preto opustiť kreslo ministra obrany a samozrejme časom aj stranu. Predsedníčkou SF sa o jediný hlas stala Martináková pred Šimkom, Šimko následne založil stranu Misia 21 - Nová kresťanská demokracia.

SNS obnovila svoje pôsobenie 5. decembra 1989 (na ministerstve vnútra ju zaregistrovali 7. marca 1990) ako pokračovateľka SNS, ktorá oficiálne vznikla v roku 1871. Prvým predsedom bol Víťazoslav Móric. Predsedami SNS boli aj Jozef Prokeš, Ľudovít Černák, Anna Malíková, Peter Súlovský a od 31. mája 2003 definitívne Ján Slota. Slota bol predsedom SNS aj v rokoch 1994 až 1999. Strana prešla viacerými personálnymi zemetraseniami, ktoré ju stáli v rokoch 2002-2006 účasť v parlamente. Koncom novembra 1999 na sneme v Žiline odvolali Slotu z predsedníckej stoličky, a začiatkom októbra na pokračujúcej časti snemu v Nitre sa šéfkou národniarov stala Anna Malíková. Slota následne vytvoril PSNS. Po štyroch rokoch sa strany v roku 2003 opäť spojili do SNS a po úspechu vo voľbách v roku 2006 sú súčasťou vlády. Zlúčenie neuznal Prokeš, ktorý v roku 2003 paralelne zorganizoval snem SNS, na ktorom sa stal predsedom Peter Súlovský. Záležitosť museli riešiť súdy. Pandanty SNS však ostali fungovať aj po jej "zjednotení". Do volieb v roku 2006 neúspešne kandidovala národná koalícia Slnko združujúca päť marginálnych národných strán - Pravú SNS (Móric), Zjednotenú SNS (Prokeš), Slovenskú národnú jednotu, Kresťanskú ľudovú stranu a Slovenskú ľudovú stranu. Viedol ju Víťazoslav Móric. Pohyby v SNS sa vyznačovali napríklad obsadzovaním straníckej centrály podľa toho, ktorá skupina práve bola registrovaná ministerstvom vnútra, bežné slovné spojenie vtedy bolo - časťou národniarov považovaný za predsedu SNS atď. Ešte v polovici 90. rokov odišiel zo strany Černák, neskôr DÚ, neskôr SDKÚ.

Členom vládnej koalície v rokoch 19982006 bola Strana maďarskej koalície (SMK). Jej vznik bol, podobne ako vznik SDK, reakciou na volebný zákon z roku 1998. Vytvorila ju trojica maďarských strán, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Maďarská občianska strana a Spolužitie. SMK je jedinou politickou stranou, ktorej sa vyhli personálne otrasy, až voľba nového predsedu Pála Csákyho po Bélovi Bugárovi rozhýbala členskú základňu a odišiel Lászlo Gyurovsky.

Začiatkom 90. rokov začali pôsobiť aj Demokratická strana a Demokratická únia. Demokratická strana vznikla v septembri 1944 počas SNP - založili ju Ján Ursíny, Jozef Lettrich, Martin Kvetko, Fedor Hodža, Ján Lichner. Vo voľbách roku 1946 získala 62,5 percenta hlasov a stala sa majoritnou stranou na Slovensku. Po februári 1948 zanikla. Vedúcimi osobnosťami pri obnove Demokratickej strany, ktorá sa datuje na 10. decembra 1989 boli Martin Kvetko, Ján Holčík, Peter Mattoš a Ivan Brndiar. DS a DÚ sa stali pred voľbami 1998 súčasťou SDK. Predovšetkým DS bola úspešná najmä v komunálnej sfére. Medzi predsedov DS patrili napríklad Ján Langoš, František Šebej, Pavol Hagyari (dnes primátor Prešova) či Ľudovít Kaník. Práve nástupom Kaníka do funkcie predsedu v roku 2001 zo strany odišli Peter Tatár, Peter Zajac či František Šebej a založili OKS. DS sa za Kaníka v roku 2005 zlúčila s SDKÚ - názov SDKÚ-DS.

DÚ vznikla spojením Kňažkovej skupiny, skupiny Romana Kováča a Jozefa Moravčíka a skupiny Ľudovíta Černáka. K jej členom patril napríklad Eduard Kukan, splynula s SDKÚ-DS. Z DÚ sa odčlenil líder nežnej revolúcie Ján Budaj, založil Liberálnodemokratickú úniu, neskôr ju premenoval na DÚ, ale so stranou neuspel.

Medzi tzv. jednorazové strany patrili SOP a ANO. Cez SOP sa stal prezidentom Rudolf Schuster, neskôr ju viedol Pavol Hamžík (predtým HZDS - minister zahraničných vecí). Pohltil ju Smer-SD. ANO ako liberálnu stranu založil v roku 2001 bývalý riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko. Strana prešla rozpadom v roku 2005 po kauze Ruskových zmeniek, jeho odvolaní a vystúpení ANO z vládnej koalície. Rusko vtedy stratil cez stranu akýkoľvek vplyv na politiku, lebo mu z nej odišli takmer všetci poslanci, ktorí ostali podporovať Dzurindu. Vo voľbách 2006 ANO neuspela.

bmg TASR prináša aj prehľad výsledkov volieb od roku 1990 dodnes.

8. - 9. júna 1990 Slovenská národná rada (SNR)

1. Verejnosť proti násiliu - 29,34%, 991 285 hlasov, 48 mandátov

2. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 19,20%, 648 782 hlasov, 31 mandátov

3. Slovenská národná strana(SNS) - 13,94%, 470 984 hlasov, 22 mandátov

4. Komunistická strana Slovenska - 13,35%, 450 855 hlasov, 22 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 8,66%, 292 636 hlasov, 14 mandátov

6. Demokratická strana - 4,40%, 148 567 hlasov, 7 mandátov

7. Strana zelených - 3,49%, 117 871 hlasov, 6 mandátov Počet voličov 3 622 650 Účasť 95,39% Federálne zhromaždenie ČSFR Snemovňa ľudu

1. VPN - 32,54%, 19 mandátov

2. KDH - 18,98%, 11 mandátov

3. Komunistická strana Česko-Slovenska - 13,81%, 8 mandátov

4. SNS - 10,96%, 6 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 8,58%, 5 mandátov Snemovňa národov

1. VPN - 37,28%, 33 mandátov

2. KDH - 16,66% , 14 mandátov

3. Komunistická strana Česko-Slovenska - 13,43%, 12 mandátov

4. SNS - 11,44%, 9 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 8,49%, 7 mandátov

5. - 6. júna 1992 Slovenská národná rada

1. Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS)- 37,26%, 1 148 625 hlasov, 74 mandátov

2. Strana demokratickej ľavice (SDĽ) - 14,70%, 453 203 hlasov, 29 mandátov

3. KDH - 8,89%, 273 945 hlasov, 18 mandátov

4. SNS - 7,93%, 244 527 hlasov, 15 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 7,42%, 228 885 hlasov, 14 mandátov Počet voličov 3 770 073 Účasť 84,20% Snemovňa ľudu

1. HZDS - 33,53%,24 mandátov

2. SDĽ - 14,44%, 10 mandátov

3. SNS - 9,93%, 6 mandátov

4. KDH - 8,96%, 6 mandátov

6. Spolužitie/MKDH - 7,37%, 5 mandátov Snemovňa národov

1. HZDS - 33,85%, 33 mandátov

2. SDĽ - 14,04%, 13 mandátov

3. SNS - 9,35%, 9 mandátov

4. KDH - 8,81%, 8 mandátov

5. MKDH-Spolužitie - 7,39%, 7 mandátov

6. Sociálnodemokratická strana Slovenska - 6,09%, 5 mandátov

30. septembra - 1. októbra 1994 Národná rada Slovenskej republiky

1. HZDS - 34,96%, 1 005 488 hlasov, 61 mandátov

2. Spoločná voľba - 10,41%, 299 936 hlasov, 18 mandátov

3. Maďarská koalícia- 10,18%, 292 936 hlasov, 17 mandátov

4. KDH - 10,08%, 289 987 hlasov, 17 mandátov

5. Demokratická únia Slovenska - 8,57%, 246 444 hlasov, 15 mandátov

6. Združenie robotníkov Slovenska - 7,34%, 211 321 hlasov, 13 mandátov

7. SNS - 5,40%, 155 359 hlasov, 9 mandátov Počet voličov 3 876 555 Účasť 75,65%

25. - 26. septembra 1998 Národná rada Slovenskej republiky

1. HZDS - 27%, 907 103 hlasov, 43 mandátov

2. SDK - 26,33%, 884 497 hlasov, 42 mandátov

3. SDĽ - 14,66%, 492 507 hlasov, 23 mandátov

4. SMK - 9,12%, 306 623 hlasov, 15 mandátov

5. SNS - 9,07%, 304 839 hlasov, 14 mandátov

6. SOP - 8,01%, 269 343 hlasov, 13 mandátov

Počet voličov 4 023 191

Účasť 84,24 %

8. - 9. júna 1990 Slovenská národná rada (SNR)

1. Verejnosť proti násiliu - 29,34%, 991 285 hlasov, 48 mandátov

2. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 19,20%, 648 782 hlasov, 31 mandátov

3. Slovenská národná strana(SNS) - 13,94%, 470 984 hlasov, 22 mandátov

4. Komunistická strana Slovenska - 13,35%, 450 855 hlasov, 22 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 8,66%, 292 636 hlasov, 14 mandátov

6. Demokratická strana - 4,40%, 148 567 hlasov, 7 mandátov

7. Strana zelených - 3,49%, 117 871 hlasov, 6 mandátov Počet voličov 3 622 650 Účasť 95,39% Federálne zhromaždenie ČSFR Snemovňa ľudu

1. VPN - 32,54%, 19 mandátov

2. KDH - 18,98%, 11 mandátov

3. Komunistická strana Česko-Slovenska - 13,81%, 8 mandátov

4. SNS - 10,96%, 6 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 8,58%, 5 mandátov Snemovňa národov

1. VPN - 37,28%, 33 mandátov

2. KDH - 16,66% , 14 mandátov

3. Komunistická strana Česko-Slovenska - 13,43%, 12 mandátov

4. SNS - 11,44%, 9 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 8,49%, 7 mandátov

5. - 6. júna 1992 Slovenská národná rada

1. Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS)- 37,26%, 1 148 625 hlasov, 74 mandátov

2. Strana demokratickej ľavice (SDĽ) - 14,70%, 453 203 hlasov, 29 mandátov

3. KDH - 8,89%, 273 945 hlasov, 18 mandátov

4. SNS - 7,93%, 244 527 hlasov, 15 mandátov

5. Spolužitie/MKDH - 7,42%, 228 885 hlasov, 14 mandátov Počet voličov 3 770 073 Účasť 84,20% Snemovňa ľudu

1. HZDS - 33,53%,24 mandátov

2. SDĽ - 14,44%, 10 mandátov

3. SNS - 9,93%, 6 mandátov

4. KDH - 8,96%, 6 mandátov

6. Spolužitie/MKDH - 7,37%, 5 mandátov Snemovňa národov

1. HZDS - 33,85%, 33 mandátov

2. SDĽ - 14,04%, 13 mandátov

3. SNS - 9,35%, 9 mandátov

4. KDH - 8,81%, 8 mandátov

5. MKDH-Spolužitie - 7,39%, 7 mandátov

6. Sociálnodemokratická strana Slovenska - 6,09%, 5 mandátov

30. septembra - 1. októbra 1994 Národná rada Slovenskej republiky

1. HZDS - 34,96%, 1 005 488 hlasov, 61 mandátov

2. Spoločná voľba - 10,41%, 299 936 hlasov, 18 mandátov

3. Maďarská koalícia- 10,18%, 292 936 hlasov, 17 mandátov

4. KDH - 10,08%, 289 987 hlasov, 17 mandátov

5. Demokratická únia Slovenska - 8,57%, 246 444 hlasov, 15 mandátov

6. Združenie robotníkov Slovenska - 7,34%, 211 321 hlasov, 13 mandátov

7. SNS - 5,40%, 155 359 hlasov, 9 mandátov Počet voličov 3 876 555 Účasť 75,65%

25. - 26. septembra 1998 Národná rada Slovenskej republiky

1. HZDS - 27%, 907 103 hlasov, 43 mandátov

2. SDK - 26,33%, 884 497 hlasov, 42 mandátov

3. SDĽ - 14,66%, 492 507 hlasov, 23 mandátov

4. SMK - 9,12%, 306 623 hlasov, 15 mandátov

5. SNS - 9,07%, 304 839 hlasov, 14 mandátov

6. SOP - 8,01%, 269 343 hlasov, 13 mandátov

Počet voličov 4 023 191

Účasť 84,24%

20. - 21. septembra 2002 Národná rada Slovenskej republiky

1. HZDS - 19,5 560 691 36 mandátov

2. SDKÚ-DS - 15,09 433 953 28 mandátov

3. Smer - 13,46 387 100 25 mandátov

4. SMK - 11,16 321 069 20 mandátov

5. KDH - 8,25 237 202 15 mandátov

6. ANO - 8,01 230 309 15 mandátov

7. KSS - 6,32 181 872 11 mandátov

Počet voličov 4 157 802

Účasť 70,06 %

17. júna 2006

1. Smer-SD 29,14 percenta, 671 185 hlasov, 50 mandátov

2. SDKÚ-DS 18,35 percenta, 422 815 hlasov, 31 mandátov

3. SNS 11,73 percenta, 270 230 hlasov, 20 mandátov

4. SMK 11,68 percenta, 269 111 hlasov, 20 mandátov

5. ĽS-HZDS 8,79 percenta 202 540 hlasov 15 mandátov

6. KDH 8,31 percenta 191 443 hlasov 14 mandátov

Počet voličov 4 272 517

Účasť 54,67 percenta

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 16 297
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 11 254
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 9 497
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 989
  5. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 6 716
  6. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 377
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 292
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 5 270
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 5 191
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 383

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

EKONOMIKA

Plat bez práce môže fungovať, Slovensku by však nepomohol

Nepodmienený príjem testuje okrem Fínska aj Kanada.

Neprehliadnite tiež

Krajcer: Najväčšiu podporu v koalícii má Rezník, zaujímavá je kandidatúra Ruttkaya

Bývalý minister kultúry Daniel Krajcer pre SME hovorí, že aj koaliční poslanci ho presviedčali, aby kandidoval na post šéfa RTVS.

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Slováci by si radi zachovali pozíciu medzi Západom a Východom

V krajinách strednej a východnej Európy podpora NATO zaostáva za podporou pre EÚ.

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Konferencia biskupov Slovenska síce kritizuje verejnú podporu kňazov Kotlebovej strane, nehovorí o škodlivosti jej ideológie.