BRATISLAVA - Od 1. januára 2002 by mala byť účinná novela zákona o cenných papieroch, ktorou chce ministerstvo financií sprísniť podmienky pre podnikanie tzv. nebankových subjektov a kontrolu nad nimi. Dozor nad nebankovými subjektmi by mal od tohto termínu vykonávať Úrad pre finančný trh (ÚFT).
Okrem bežného právneho rámca pre všetky obchodné spoločnosti nepodliehajú v súčasnosti tieto firmy, ktoré ponúkajú občanom vysoké a často až nereálne zhodnotenie, takmer žiadnej regulácii. Na tlačovej konferencii to povedala ministerka financií Brigita Schmögnerová
Nebankové subjekty, ak budú chcieť ponúkať možnosti investovania na základe verejnej výzvy, budú musieť predložiť ÚFT investičný prospekt. Súčasťou prospektu budú podľa ministerky informácie o tom, do čoho chce firma investovať peniaze získané na základe verejnej výzvy. Prospekt bude tiež obsahovať údaje o firme, o jej štatutárnych orgánoch, predmete podnikania, finančnej situácii za posledné dva roky podložené aj výročnými správami či údaje o aktivitách spoločnosti. Povinnosť predložiť investičný prospekt nebudú mať tie spoločnosti, do ktorých investujú len právnické osoby, alebo kde počet investorov nepresiahne 30.
Nebankové subjekty budú musieť vo svojom prospekte, ako aj vo svojich propagačných materiáloch poukázať aj na riziká zvoleného spôsobu investovania. Podľa pripravovanej novely zákona o cenných papieroch nebankové subjekty nebudú môcť vo svojich reklamných materiáloch zverejňovať informácie, ktorých pravdivosť sa nedá hodnoverne overiť. ÚFT bude mať podľa B. Schmögnerovej právomoc zakázať zverejnenie informácií, ktoré nebudú vyhovovať kritériám alebo sú zjavne klamlivé. Nebankové subjekty budú tiež musieť predkladať výsledky hospodárenia polročne.
Rezort financií chcel pôvodne zabezpečiť reguláciu nebankových subjektov osobitným zákonom, nakoniec sa však z technických dôvodov rozhodol uprednostniť novelizáciu zákona o cenných papieroch. Ministerstvo financií chce podľa slov svojej šéfky zapracovať do pripravovanej novely Obchodného zákonníka aj obmedzenie inštitútu tichého spoločenstva. To má podľa nej tiež prispieť k zvýšeniu ochrany občanov, ktorí sa rozhodnú investovať do tzv. nebankových subjektov.
Nebankové subjekty doteraz vyzbierali od verejnosti podľa údajov Asociácie správcovských spoločností okolo 12 mld. Sk. Občania z tohto už nenávratne prišli takmer o 4 mld. Sk. Priemerná životnosť doteraz skrachovaných nebankových subjektov je približne 4 roky. Ministerstvo financií v súčasnosti, podľa generálneho riaditeľa sekcie finančného trhu Františka Palka, analyzuje objem investícií do nebankových subjektov, preto zatiaľ informácie neposkytne. Ministerka financií však očakáva, že po účinnosti novely zákona o cenných papieroch sa objem vkladov do týchto spoločností zníži.
Za nebankové subjekty sa vo všeobecnosti považujú spoločnosti, ktoré poskytujú finančné služby porovnateľné s bankami. Na obmedzenie v zákone o bankách, podľa ktorého môžu zhromažďovať peňažné prostriedky a poskytovať úvery len bankové subjekty, reagovali tieto spoločnosti predovšetkým uzatváraním zmlúv o tichom spoločenstve podľa Obchodného zákonníka. Sľubované výnosy často prevyšovali úroky z vkladov v bankách, kde však ochranu vkladov zabezpečuje zákon. (sita)
