Prievidza 17. novembra (TASR) Protagonista Nežnej revolúcie na hornej Nitre a v okresnom meste Prievidza, vtedy 22-ročný Rastislav Havalda, zostal dodnes rebelom. Najviac si cení osobnú slobodu a preto aj odmietol pokračovať v politike.
Sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu si dnes pripomenul iba v spomienkach a intenzívnou prácou. Seba a svoju štvorčlennú rodinu totiž živí individuálnou malovýrobou prírodných liečiv proti kožným plesňam. Neprivatizoval, nehľadal žiadne výhody. Znechutilo ho, že v priebehu obdobia do prvých slobodných volieb postupne v okresnej organizácii VPN, ktorú zakladal, strácali slovo ľudia, ktorí boli v prvých radoch. Presadzovali sa pragmatici, ktorí dobre vedeli, čo môžu angažovaním sa v politike získať.
Do revolučného virvaru sa vlastne dostal akosi samovoľne. S bývalým režimom mal neblahé skúsenosti, keď ho ako študenta druhého ročníka prievidzského gymnázia vyšetrovala Štátna bezpečnosť (ŠtB). Vydával totiž medzi študentmi obľúbený časopis s politickými vtipmi. Okrem toho sa zapájal do ochranárskych hnutí a pomáhal rozširovať vtedy ešte tajnú sieť hnutia Greenpeace. Počúval aj Slobodnú Európu a naivne napísal niekoľko listov pesničkárovi Karlovi Krylovi. Listy samozrejme tiež skončili v sieti ŠtB.
Na prievidzskom námestí sa v prvé dni po 17. novembri schádzali iba najodvážnejší. On tieto stretnutia moderoval. Postupne sa pridávali ďalší a v deň generálneho štrajku už na mítingu zvonilo kľúčmi takmer 15.000 ľudí. Za VPN bol účastníkom prvých okrúhlych stolov, kde rokoval s okresnými predstaviteľmi štátnej správy, Komunistickej strany, ale aj s náčelníkom polície a okresným prokurátorom. Aj teraz sa ešte čuduje, akí boli ústretoví. Už asi mali všetko spočítané. Medzi prvými požiadavkami, ktoré presadzoval, bolo zaručiť beztrestnosť aktivistov VPN a umožniť rozmnožovanie prvého revolučného časopisu Fórum. S ďalším priateľmi ho sami písali, rozmnožovali a v uliciach aj distribuovali.
So súčasným vývojom spoločnosti nie je spokojný. Slováci podľa neho nevyužili šancu na vybudovanie slobodnej občianskej spoločnosti. Nesúhlasí so sociálnym štátom, pretože ho považuje za najväčší podvod voči ľuďom. Veľa prostriedkov ide na štátne výdavky, z ktorých sa dá pohodlne kradnúť, konštatoval. Zo vzdoru sa dokonca chcel vzdať občianstva Slovenskej republiky, ale, ako zistil, nemá šancu. Musel by totiž odísť do područia nejakého iného štátu. A to ako vyznávač osobnej slobody odmieta.
