Bratislava 18. novembra (TASR) - Nový tlačový zákon okrem povinnosti masmédií ochraňovať zdroj a pôvod informácií, získaných na zverejnenie, zavedie aj právo dotknutej osoby na bezplatné uverejnenie odpovede. O návrhu zákona o periodickej tlači a niektorých právach a povinnostiach pri získavaní informácií masmédiami bude v utorok rokovať Legislatívna rada vlády.
Vypracovaná právna úprava taktiež ustanovuje zodpovednosť vydavateľa za obsah periodickej tlače. Nesmú sa v nej objaviť informácie, ktoré propagujú vojnu, kruté alebo neľudské správanie. Do tejto oblasti patria zároveň údaje, podnecujúce nenávisť k inej rase, pohlaviu, náboženstvu alebo k inému politickému presvedčeniu. V opačnom prípade vydavateľovi hrozí zo strany ministerstva kultúry pokuta do 200.000 korún.
Na druhej strane ale bude povinný zverejniť na požiadanie orgánov verejnej moci ich neodkladné oznámenia. Ide predovšetkým o rozhodnutia o núdzovom prípadne vojnovom stave, ohrození života a zdravia občanov, ako aj živelnej pohrome.
Povinnosť vydavateľov, vysielateľov ako aj tlačových agentúr v prípade ochrany zdroja a obsahu informácií však nebude schválením zákona absolútna, keďže sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď, týkajúcu sa trestného činu. Národný bezpečnostný úrad rovnako požaduje, aby sa mlčanlivosť nevzťahovala na údaje, ktoré súvisia s ohrozením ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo s ochranou utajovaných skutočností.
Pokiaľ doteraz mohla dotknutá osoba alebo inštitúcia požiadať o opravu nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaja do dvoch mesiacov od jej uverejnenia, po novom musí písomne doručiť žiadosť vydavateľovi do 30 dní. Ten bude povinný uverejniť opravu do ôsmich dní.
Úplnou novinkou je právo na odpoveď fyzickej či právnickej osoby, ak sa o nej publikovali informácie, ktoré sa dotkli jej cti, dôstojnosti, súkromia, názvu, ako aj dobrej povesti. V takýchto prípadoch bude môcť do 30 dní podať svoje stanovisko vlastnými slovami v tej istej periodickej tlači, ktorá správu priniesla, na rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu ako bol medializovaný článok. Uverejnené má byť do štyroch dní od doručenia žiadosti.
Ministerstvo kultúry odôvodnilo vypracovanie nového tlačového zákona okrem iného existujúcim množstvom verejne šírených a žánrovo odlišných periodík a s tým súvisiacou snahou vydavateľov o ich čo najlepšie presadenie na trhu, čím sa zvyšuje riziko povrchného spracovania údajov. "Nehovoriac o snahách bulváru podriadiť vydávanie periodickej tlače efektom senzácie alebo vedome umelo vytvorenému systému hodnôt," konštatuje rezort kultúry.
Vplyv a kríženie rôznorodých skupinových záujmov podľa MK taktiež zvyšuje riziko cieleného zneužitia informácií na manipuláciu názorov jednotlivcov a jednotlivých cieľových skupín. "Práve množstvo ponúkaných titulov periodickej tlače a snaha o presadenie sa na trhu vyvolala zvýšenie spoločenského tlaku na kvalitu a úroveň spracovania informácií," objasnilo ministerstvo.
Aktuálne platný zákon o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch pochádza z roku 1966. Bol už deväťkrát novelizovaný, z toho šesťkrát po roku 1989.
er ed
