Bratislava 19. novembra (TASR) - Pre budovanie vedomostnej spoločnosti je podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Vladimíra Báleša dôležité partnerstvo verejného a súkromného sektora. Investície súkromného sektora do vedy a vzdelania sú však podľa neho na Slovensku mizerné a zahanbujúce.
"Zahraniční investori investujú svoje prostriedky viac do materskej základne svojich podnikov a nie do vzdelania na Slovensku. Preto by mali hlavne malé a stredné podniky viac spolupracovať s univerzitami, povedal na dnešnej konferencii venovanej vedomostnej spoločnosti Báleš. Podľa neho takéto investovanie existuje, ale v malej miere, pretože je to zle legislatívne ošetrené. Novela vysokoškolského zákona by to však podľa neho mala zmeniť k lepšiemu a vytvoriť vhodnejšie podmienky na podnikanie univerzít.
Báleš kritizoval aj podhodnotené financovanie vysokých škôl, vedy a výskumu. "Zlá kvalita škôl je o zdrojoch. Okrem toho každá vláda okrem tejto si vytvorila tri až štyri vysoké školy. Na Slovensku je 33 vysokých škôl, čo je strašne veľa," povedal Báleš. Uznal zámer ministerstva školstva prostredníctvom prijatého vysokoškolského zákona rozdeliť vysoké školy podľa kvality na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy a na základe toho ich rozdielne financovať.
"Bez výskumu, inovácií a vzdelania nebude rast ekonomiky a pracovných miest možný. Ak sa Slovensko chce pohnúť ďalej smerom k vedomostnej spoločnosti, musia sa zvýšiť investície do výskumu a vývoja zo strany verejného aj súkromného sektora," tvrdí Báleš.
Podľa eurokomisára Jána Figeľa nemôžeme mať viac kvalitných príležitostí na prácu, ak nemáme kvalitné vzdelanie. Bez kvalitných univerzít sa podľa neho nedá uskutočniť vedomostná spoločnosť. Na Slovensku sa podľa eurokomisára začalo intenzívnejšie hovoriť o vedomostnej spoločnosti pred rokom a integrácia v Európskej únii nám pomôže sa k nej priblížiť.
Lisabonská stratégia z roku 2000 si dala podľa eurokomisára dôležité ciele v tejto oblasti, ale je náročné ich plniť. "Som rád, že v tomto roku sa na pôde EÚ zvýšila intenzita diskusie o vedomostnej spoločnosti a o jej podpore," povedal Figeľ.
Eurokomisár zdôraznil nutnosť väčšieho investovania do vedy a výskumu. "Musí pri tom existovať prepojenie vzdelania, výskumu a biznisu, prostredníctvom čoho sa tvoria inovácie," povedal Figeľ.
Podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Kollárik hovoril o piatich podmienkach na vznik znalostnej ekonomiky na Slovensku. Treba podľa neho vytvoriť lepšie podmienky na rozvoj podnikateľského prostredia, skvalitniť vzdelanie, vytvoriť kvalitnú vedecko-výskumnú základňu, informačno-technologickú štruktúru a zefektívniť fungovanie verejnej správy.
"Súčasný systém vzdelávania nevyhovuje tvorbe znalostnej ekonomiky. Vysoké školy sú málo kvalitné a ich absolventi nepripravení do pracovného prostredia," myslí si Kollárik. Podľa neho obsah vzdelávania na vysokých školách nezodpovedá potrebám trhu práce a znalostnej ekonomike. Podpredseda SOPK hovoril aj o finančnom poddimenzovaní vedy a výskumu, čo takisto nenapomáha znalostnej ekonomike. Upozornil aj na slabú úroveň gramotnosti našich občanov v oblasti informatiky a slabú ponuku elektronických služieb.
Konferenciu s názvom Vedomostná spoločnosť a úroveň vzdelávania na Slovensku zorganizovala dnes v Bratislave Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).
