Financie majú smerovať najmä do ťažby pokalamitných porastov, ktoré sú napadnuté podkôrnikom. Návrh ministerstva pôdohospodárstva na finančnú výpomoc schválila na dnešnom výjazdovom rokovaní v Čiernom Balogu slovenská vláda.
"Ide o to zastaviť rozmnožovanie a šírenie podkôrneho hmyzu tak, aby zmeny boli účinné a čo najdlhšie," povedal TASR Andrej Kunca z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktorý sa venuje problematike šírenia lykožrúta. Ťažba je podľa lesníkov primárnou a najdôležitejšou formou ochrany. Devastácia smrekového lesa je totiž v niektorých oblastiach Slovenska priam alarmujúca. Napríklad v Štátnych lesoch TANAPu sa zmenšila rozloha smreku po kalamite (nie však v jej dôsledku) o 42 percent.
Podľa správy, ktorú predložil na rokovanie rezort vedený ministrom Miroslavom Jureňom, hynutie smrečín nie je problémom len posledného obdobia. Jednoznačná príčina hromadného hynutia drevín, okrem premnoženia biotických škodcov v dôsledku včasného nespracovania kalamitnej drevnej hmoty a nerealizovania potrebných ochranných a obranných opatrení najmä v smrečinách, nie je doteraz jednoznačne vedecky dokázaná. Za hlavnú príčinu sa považovalo imisné zaťaženie lesných ekosystémov s následným poškodením asimilačných orgánov, zmena chemizmu pôd a následne zhoršené podmienky pre výživu lesných drevín. V poslednom období sa veľký dôraz prisudzuje klimatickým zmenám. Je potrebné upozorniť, že v roku 2007 sa zdravotný stav smrečín výrazne zhoršil najmä v okolí plôch poškodených vetrovou kalamitou z 19. novembra 2004.
Vzniknutú situáciu v smrekových lesoch možno charakterizovať ako najvážnejší lesnícky problém v súčasnosti, ktorý existenčne ohrozuje plnenie požadovaných funkcií smrekových lesov v mimoriadne dôležitých regiónoch. Výrazným spôsobom môže negatívne ovplyvniť ekologickú stabilitu krajiny a sociálne a ekonomické aspekty trvalo udržateľného rozvoja predovšetkým vidieckych oblastí.
Smrek má podľa súčasného drevinového zloženia v našich lesoch 26,4-percentné zastúpenie, čo predstavuje cca 510.000 ha. V prípade pokračovania súčasného vývoja možno v blízkej budúcnosti (10-30 rokov) očakávať pokles výmery smrekových porastov na úroveň 10 až 15 percent.
Podpora z verejných zdrojov zaznamenala veľký pokles s najvýraznejším znížením v rokoch 2004 a 2005. V roku 2006 sa zvýšila približne na úroveň roku 2003. Od roku 2004 sa na nej podieľajú finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ.
Proti vynakladaniu peňazí na ťažbu sú ale niektoré ochranárske združenia. Zástupcovia EKOFÓRA napríklad žiadali pred rokovaním vlády SR ministerstvo pôdohospodárstva, aby tento materiál z rokovania stiahli, alebo aby bol kompletne prepracovaný.
