Tento rok na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorá sa od 21. decembra stane vonkajšou hranicou schengenského priestoru, zomreli na podchladenie traja utečenci.
Dlhé cestovanie v ťažkých podmienkach mal aj 26-ročný Chán z Pakistanu. Po štvormesačnej ceste sa na Slovensko dostal v lete. "Mesiac mi trvala cesta z Pakistanu do Indie, odtiaľ som priletel do Moskvy," povedal ČTK Chán. Ďalšia cesta bola už podľa neho komplikovanejšia. V rôznych skupinách postupovali cez Rusko a Ukrajinu, prevádzači im dávali veľmi málo jedla a vody.
Záverečné úseky prekonávali chôdzou v lese, prespávali pod stromami. Pred slovenskou hranicou už spoločne postupovala skupina 26 ľudí, posledné dni ostali podľa Chána takmer bez jedla. Polícia ich zadržala po prekročení hranice. Noci v lesoch prežili vraj len preto, že bolo leto. Chán tvrdí, že na Slovensku chce ostať a požiadal o azyl. Žiadosť mu však zamietli a čaká ho vyhostenie.
Jednoduchšie sa do Európy dostal Debet z Bangladéša. Hoci tvrdil, že zo svojej krajiny utiekol pred veľkou chudobou, letecky sa dostal až do Varšavy. V Poľsku zostal mesiac. Na Slovensko údajne prešiel bez dokladov, pretože 19-ročnému Bangladéšanovi vraj peniaze a osobné veci ukradli v Poľsku.
Zásobami jedla sa na päťdňovú cestu z východného Turecka na slovensko-ukrajinskú hranicu pripravili dvanásťročný Aziz a jeho matka Gulizat. Obaja sú Kurdi, z Turecka sa rozhodli odísť po tom, čo Azizovi údajne zastrelili otca. Väčšinu cesty ich viezli autami, hranice však prešli peši. Cez ktoré krajiny pritom prechádzali, nevedeli povedať. Posledný úsek šli spolu cez lesy, neskôr ich zadržala polícia.
Stav utečencov podľa Ivety Liberkovej zo spoločnosti Ľudí dobrej vôle ešte zhoršujú psychické problémy. "Migranti sa musia prvé týždne po zadržaní dávať fyzicky a psychicky do poriadku," uviedla Liberková. Podľa jej skúsenosti sú na tom najhoršie muži, ktorí cestujú s rodinami. Svoje jedlo a vodu totiž často nechávajú deťom. Pri ceste sú utečenci často odkázaní len na prevádzačov, tí im však dávajú len najzákladnejšiu stravu.
Cesta, na ktorú sa utečenci vydávajú, sa v neznámom teréne ľahko môže skončiť smrťou. Nezabráni tomu ani cestovanie v skupine. Ak totiž jeden z utečencov začne pre vyčerpanie zaostávať, podľa Liberkovej ho skupina najčastejšie nechá na mieste. Nútia ich do toho aj prevádzači, ktorí sa boja zadržania.
"V zime je stav utečencov horší, po zachytení na oddeleniach často okamžite zaspia," uviedol šéf riaditeľstva hraničnej polície v Sobranciach Miroslav Uchnár. Podľa Uchnára migrantov vyčerpávajú dlhé pochody v lesoch, brodenie v snehu môže situáciu zhoršiť. V chladnom počasí prichádza totiž fyzická únava rýchlejšie. Vo vysokom snehu sa hornatá slovensko-ukrajinská hranica podľa Uchnára dá len veľmi ťažko prejsť, utečenci však pochod aj tak riskujú.
V minulom roku policajti na slovensko-ukrajinskej hranici zadržali 2308 utečencov, v prvej polovici tohto roku 690. V tomto roku sú to najčastejšie migranti z Moldavska, Pakistanu a Indie. Utečenci chcú Slovensko využiť ako tranzitnú krajinu na ceste do krajín západnej Európy. Po zaistení však často požiadajú o azyl, ten však získa len veľmi malá časť. V minulom roku o azyl požiadalo spolu 2576 utečencov, azyl získalo len 12 žiadateľov.
Igor Holéczy fil
