BRATISLAVA 21. novembra (SITA) - V Bratislave sa vo štvrtok začne Zasadnutie Stáleho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE), ktoré sa bude zaoberať slovenskými prioritami počas nášho predsedníctva vo Výbore ministrov Rady Európy. Zasadnutie otvorí predseda PZ RE René van der Linden, s príhovormi vystúpia predseda parlamentu Pavol Paška a minister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý predsedá Výboru ministrov.
Vo štvrtok sa v historickej budove Národnej rady SR (NR SR) v Bratislave uskutočnia dve parlamentné podujatia, ktoré organizujú výbory a podvýbory PZ RE. Venovať sa budú právam národnostných menšín, kriminalitou a bojom proti terorizmu a domácemu násiliu páchaného na ženách.
Byro Rady Európy bude vo štvrtok rokovať za zatvorenými dverami. Rozhodnúť by malo, či sa začne monitorovať Taliansko pre možné zneužitie sily médií, ako aj výsledkami predbežného prieskumu súvisiaceho s podozrivou smrťou bývalého prezidenta Trajkovského bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska.
Členovia PZ RE sa budú zaoberať aktivitami Rozvojovej banky Rady Európy za účasti predsedu výkonnej rady Larsa Kolteho. Rokovať budú aj o rádioaktívnom odpade, reakcii Európy na humanitárne nešťastia, situácii detí žijúcich v postkonfliktných zónach Balkánu a správami o volebných záležitostiach a vytvorením Ceny rodovej rovnosti. Stály výbor schváli návrh revízie Dohovoru Rady Európy o adopcii detí. Dohovor z roku 1968 zabezpečuje ochranu detí v prípade ich osvojenia.
Predsedu PZ RE René van der Lindena prijmú všetci traja najvyšší ústavní činitelia - prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška. Stretne sa s ním aj náš šéf diplomacie Ján Kubiš.
Slovensko prevzalo predsedníctvo v Rade Európy od Srbska 12. novembra. Naše predsedníctvo bude už tradične trvať pol roka. Minister Kubiš po prevzatí predsedníctva povedal, že pre Slovensko si odskúša, či ako malá a mladá krajina dokáže zastávať vysoké funkcie. Slovensko podľa Kubiša nechce meniť bežný chod organizácie, zamerať sa chce na riešenie obchodu s ľuďmi a migrácie.
Medzi priority sme si zapísali aj oblasť menšín a ich práv, problémy Rómov a kočovníkov, sústrediť sa budeme aj na zapájanie mimovládnych organizácií a širokej verejnosti do agendy Rady Európy, budeme sa snažiť o zlepšenie koordinácie činností organizácie s ostatnými inštitúciami, napríklad Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Európskou úniou a Organizáciou spojených národov. Slovensko chce pozornosť zamerať aj na západný Balkán a východnú Európu a chce rozvíjať dialóg s Bieloruskom.
Rada Európy je medzinárodnou organizáciou európskych štátov. Medzi jej ciele patrí ochrana ľudských práv a posilňovanie pluralitnej demokracie, harmonizácia práva európskych krajín, zaoberá sa riešením xenofóbie či ochranou životného prostredia. Východoeurópskym krajinám pomáha pri modernizačných a demokratizačných reformách.
Zoskupenie vzniklo v roku 1949. Radu Európy založilo desať štátov - Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Taliansko, Dánsko, Nórsko a Švédsko. Neskôr pristúpili ďalšie štáty prakticky z celej Európy. Slovensko bolo súčasťou Rady Európy v rokoch 1991 až 1992 ako Česko-Slovensko, od júna 1993 sa stal členom samostatný slovenský štát. Rada má v súčasnosti 46 členov.
Orgánmi organizácie sú Výbor ministrov, ktorý je výkonným orgánom a tvoria ho ministri zahraničných vecí členských krajín, Parlamentné zhromaždenie, Kongres miestnych a regionálnych samospráv, Sekretariát generálneho tajomníka, Európsky súd pre ľudské práva a Európska rada. Členstvo v organizácii nám pomohlo v integračnom procese do Európskej únie.
