Počet slovenských archivárov sa aj tento rok znižuje, kvôli prepúšťaniu. Z 505 zamestnancov v roku 1990 klesol počet archivárov v tomto roku na 440 a na budúci rok sa má v prepúšťaní pokračovať, uvádza sa v stanovisku, ktoré TASR poskytol výbor Spoločnosti slovenských archivárov (SSA).
Budúci rok sa má počet archivárov zmenšiť o 20%. O rok bude teda na Slovensku zamestnaných iba 360 archivárov.
Podľa predsedníčky SSA Zuzany Kollárovej, každý prepustený archivár, ktorého pracovné miesto sa zruší, znamená pomalšie vybavovanie žiadostí, spomalenie preberania a sprístupňovania dokumentov a horšiu komunikáciu s verejnosťou.
SSA vydala v stredu 21. novembra vyhlásenie, na základe ktorého žiada verejnosť o pomoc pri riešení havarijnej situácie v sieti štátnych archívov SR. "K tomuto kroku sme pristúpili preto, lebo komunikácia s Ministerstvom vnútra SR na túto tému bola neúspešná," uvádza sa v stanovisku. Slovenské archívy sú dlhodobo výrazne personálne poddimenzované a materiálne zanedbané. Archivári sa napriek svojmu vysoko špecializovanému vzdelaniu a jazykovej príprave stali prioritne úradníkmi vybavujúcimi administratívnu agendu.
Zlá situácia v archívoch nie je však len v personálnej oblasti, ale aj v oblasti digitalizácie archívnych dokumentov. Tu Slovensko zaostáva aj za niektorými africkými štátmi. "Odstrašujúcim príkladom prístupu štátu k ochrane archívnych dokumentov je aj situácia Archívu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý vlastní najbohatšiu zbierku stredovekých listín v strednej Európe a je akútne ohrozený," uvádza SSA. Tento archív je od vysťahovania z pôvodných priestorov už niekoľko rokov uzatvorený pre bádateľskú verejnosť a sídli v provizórnych a pre archív úplne nevhodných podmienkach.
Archívy patria medzi pamäťové inštitúcie a spravujú významnú časť národného kultúrneho dedičstva. Denne bojujú o záchranu archívnych dokumentov, ktorých hodnotu si na Slovensku uvedomuje len málokto, a sprístupňujú ich verejnosti.
