Bratislava 23. novembra (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič dnes prijal z rúk premiéra Roberta Fica návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. Dôvodom na jeho odvolanie má byť politická zodpovednosť v kauze Slovenského pozemkového fondu.
TASR prináša chronológiu najvýznamnejších zmien na postoch ústavných činiteľov za ostatných desať rokov:
14. apríla 1997 - Prezident SR Michal Kováč odvolal ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexandra Rezeša. Funkciu opustil zo zdravotných dôvodov.
26. mája 1997 - Reagujúc na kauzu okolo zmareného referenda o priamej voľbe prezidenta a o vstupe do NATO, odstúpil minister zahraničných vecí Pavol Hamžík.
30. septembra 1998 - Predseda NR SR Ivan Gašparovič, zastupujúc prezidenta SR, prijal žiadosť o demisiu ministerky zahraničných vecí Zdenky Kramplovej.
19. februára 1998 - Do kancelárie prezidenta SR Michala Kováča podali žiadosť o uvoľnenie z funkcií ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Keltošová a minister obchodu Karol Česnek.
19. januára 1999 - Predseda Národnej rady SR Jozef Migaš zvolal na žiadosť skupiny opozičných poslancov schôdzu parlamentu. Jej jediným bodom bol návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra SR Ladislavovi Pittnerovi. Národná rada SR hlasovaním rozhodla, že Pittnerovi nevysloví nedôveru.
15. apríla 1999 - Za skupinu poslancov HZDS odôvodnil návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí SR Eduardovi Kukanovi poslanec hnutia Augustín Marián Húska. Národná rada SR mu nedôveru nevyslovila.
9. augusta 1999 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka (SDK-KDH) požiadal prezidenta SR o uvoľnenie z funkcie. S pôsobením Palacku na tomto poste sa spájali kauzy súvisiace s výberom konzultanta na privatizáciu Slovenských telekomunikácií, pridelením licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1800 a odňatím licencie Slovenským aerolíniám. Palackovým nástupcom sa stal Jozef Macejko (SDK-KDH).
19. októbra 1999 - Minister hospodárstva Ľudovít Černák (SDK DÚ) podal demisiu kvôli viacerým nevyriešeným a nezvládnutým privatizačným projektom. Novým ministrom sa stal Ľubomír Harach (SDK-DÚ).
25. augusta 1999 - Národná rada SR hlasovaním nevyslovila nedôveru vicepremiérovi pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pálovi Csákymu. O zvolanie schôdze požiadali poslanci HZDS.
28. septembra 1999 - Opoziční poslanci v rozprave o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva SR Ľudovítovi Černákovi vo väčšine vystúpení argumentovali neplnením Programového vyhlásenia vlády SR v jeho rezorte.
19. októbra 1999 - Podal demisiu minister hospodárstva Ľudovít Černák. Vyčítalo sa mu najmä nezvládnutie viacerých privatizačných káuz. Na uvoľnený post bol nominovaný Ľubomír Harach.
28. októbra 1999 - Na návrh skupiny poslancov HZDS zvolal predseda parlamentu Jozef Migaš schôdzu zákonodarného zboru. Počas jej priebehu mali rozhodnúť poslanci o zotrvaní alebo odvolaní Brigity Schmögnerovej vo funkcii ministerky financií SR. Národná rada SR jej nevyslovila nedôveru.
30. novembra 1999 - Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva SR Milanovi Ftáčnikovi podala skupina opozičných poslancov Národnej rady SR. Rozpravu o vyslovení nedôvery ministrovi M. Ftáčnikovi prerušili do 20. januára 2000. Národná rada SR potom po desaťhodinovej rozprave hlasovaním potvrdila ministra školstva Milana Ftáčnika v kresle.
3. februára 2000 - Národná rada SR nevyslovila nedôveru členovi vlády, ministrovi spravodlivosti SR Jánovi Čarnogurskému. Poslanci za HZDS využili svoje právomoci navrhnúť vyslovenie nedôvery členovi vládneho kabinetu.
13. apríla 2000 - Na žiadosť 52 poslancov zákonodarného zboru z klubov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany zvolal predseda parlamentu Jozef Migaš schôdzu NR SR, ktorej jediným bodom bol návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády SR Mikulášovi Dzurindovi. Dzurinda zostal vo funkcii.
28. apríla 2000 - Národná rada SR po dvanásťhodinovom rokovaní nevyslovila nedôveru ministrovi vnútra SR Ladislavovi Pittnerovi. Návrh na jeho odvolanie predložili poslanci HZDS.
4. júla 2000 - Minister zdravotníctva SR Tibor Šagát (SDK-DÚ) abdikoval na svoju funkciu kvôli spoločenskému a politickému tlaku, ktorému bol vystavený počas liečby ťažko chorého prezidenta SR Rudolfa Schustera. Kreslo ministra zdravotníctva zaujal Roman Kováč (SDK-DÚ).
8. septembra 2000 - Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský zostal členom vládneho kabinetu. Rozhodlo o tom hlasovanie členov zákonodarného zboru, keď návrh na vyslovenie nedôvery podaný poslaneckým klubom Hnutia za demokratické Slovensko nezískal väčšinovú podporu. Bol to už druhý návrh opozície v tom kalendárnom roku.
19. decembra 2000 - Národná rada SR nevyslovila nedôveru ministrovi vnútra SR Ladislavovi Pittnerovi. V poradí tretí návrh na odvolanie šéfa rezortu vnútra iniciovalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).
2. januára 2001 - Abdikačné listiny na funkciu ministra obrany odovzdal do rúk prezidenta Pavol Kanis (SDĽ). Svoju rezignáciu oznámil po tom, čo nedokázal spoľahlivo vysvetliť financovanie stavby svojej luxusnej vily. Jeho funkciu obsadil Jozef Stank (SDĽ).
30. marca 2001 - Národná rada SR po takmer deväťhodinovej rozprave nevyslovila nedôveru podpredsedovi vlády SR Pálovi Csákymu. Návrh na zvolanie schôdze podpísalo 32 opozičných poslancov za SNS a HZDS.
4. mája 2001 - Prezident SR Rudolf Schuster akceptoval návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie Pavla Hamžíka (SOP) z funkcie vicepremiéra pre európsku integráciu. Odvolanie bolo následkom kauzy podozrenia zo zneužívania finančných prostriedkov z fondov EÚ, za ktorú mal Hamžík niesť zodpovednosť. Vo funkcii ho nahradila Mária Kadlečíková (SOP).
14. mája 2001 - Minister vnútra SR Ladislav Pittner podal demisiu. Abdikačné listy odovzdal do rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý jeho demisiu prijal. Pre rezignáciu sa Pittner rozhodol po konzultáciách s premiérom Mikulášom Dzurindom. Dôvodom bol tlak časti koalície, ktorá mala výhrady voči jeho pôsobeniu vo funkcii a ktorá tvrdila, že sa pre ňu stal nedôveryhodnou osobou.
24. mája 2001 - Na návrh opozície bola zvolaná schôdza Národnej rady SR, ktorá mala za cieľ pokúsiť sa vysloviť parlamentnou cestou nedôveru podpredsedovi vlády SR Ivanovi Miklošovi. Podpredsedu vlády pre ekonomiku Mikloša navrhovalo odvolať z funkcie 47 poslancov HZDS, SNS a nezávislý člen poslaneckej snemovne Jozef Tuchyňa. Ten však aj po nočnom rokovaní poslancov zostal vo svojom kresle, o čom rozhodol parlament hlasovaním.
20. - 22. januára 2002 - SDĽ požiadala premiéra Dzurindu, aby odvolal Brigitu Schmögnerovú z funkcie ministerky financií z dôvodu nespokojnosti s jej prácou. Hoci premiér návrh SDĽ odmietol, Schmögnerová podala sama demisiu, aby nevyvolala vládnu krízu. Nahradil ju František Hajnovič (SDĽ).
18. apríla 2002 - Minister školstva Milan Ftáčnik (SDĽ) podal demisiu, pretože začal pôsobiť v novom politickom subjekte, Sociálnodemokratickej alternatíve (SDA). Novým ministrom školstva sa stal Peter Ponický (SDĽ).
24. júna 2002 - Prezident SR Rudolf Schuster akceptoval návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka (SDK-KDH, neskôr SDKÚ). Dôvodom premiérovho návrhu bol sporný tender Železničnej spoločnosti SR na dodávku ľahkých motorových vlakov, do ktorého mal Macejko a ďalší pracovníci ministerstva podľa premiéra zasahovať nad rámec svojich kompetencií. Na post ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií prezident vymenoval vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša (SDK SDKÚ).
10. septembra 2003 - Demisiu ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa prijal prezident SR Rudolf Schuster. Nemcsics abdikoval po tom, ako mu materská ANO vyslovila politickú nedôveru za údajne poškodzujúce výroky v médiách. Jeho nástupcom sa 24. septembra 2003 stal predseda ANO a podpredseda Národnej rady SR Pavol Rusko.
24. septembra 2003 - Ministra obrany Ivana Šimka odvolal z funkcie prezident SR Rudolf Schuster na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu. Šimkovi vyslovilo 10. septembra Prezídium SDKÚ politickú nedôveru, keď pri hlasovaní vo vláde nepodporil Dzurindov návrh na odvolanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Novým ministrom obrany sa 10. októbra 2003 stal poslanec Národnej rady SR a trenčiansky primátor Juraj Liška.
11. mája 2005 - Minister kultúry Rudolf Chmel podal demisiu do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Na odchode z funkcie sa Chmel dohodol už koncom roku 2004 s Pavol Ruskom ako predsedom ANO, ktorá ho do vlády nominovala. Chmelovým nástupcom sa 15. júna stal dovtedajší štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth.
24. augusta 2005 - Ministra hospodárstva Pavla Ruska odvolal prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu. Predseda vlády vyzval lídra koaličnej ANO na odchod z vlády kvôli kauze zmenky, keď Rusko už ako minister hospodárstva podpísal zmenky za vyše 100 miliónov korún podnikateľovi v energetike Ľubomírovi Blaškovi. O Ruskovo odvolanie požiadalo Dzurindu KDH a odmietlo ďalej podporovať vládnu koalíciu, ak premiér návrhu nevyhovie. ANO nominovala za Ruskovho nástupcu štátneho tajomníka ministerstva dopravy Vladimíra Menicha, tri koaličné strany SDKÚ, SMK a KDH sa však rozhodli ukončiť spoluprácu s Ruskom a jeho ANO. Keďže sa dohodli na podpore vlády do konca volebného obdobia so skupinou poslancov okolo Ľubomíra Lintnera, na ich návrh predložil Dzurinda prezidentovi žiadosť o vymenovanie Jirka Malchárka za ministra hospodárstva.
17. októbra 2005 - Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník podal demisiu do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Rozhodol sa tak po medializovaní kauzy, pri ktorej jeho rodinná firma požiadala o príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Kaník bol predsedom Demokratickej strany, vo vláde však pôsobil ako nominant SDKÚ. Za novú ministerku vymenoval Gašparovič v ten istý deň sociologičku Ivetu Radičovú.
1. februára 2006 - Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Juraja Lišku (SDKÚ) a za jeho nástupcu vymenoval dovtedajšieho štátneho tajomníka rezortu Martina Fedora (SDKÚ). Liška sa rozhodol odstúpiť z funkcie po tragickej havárii slovenského vojenského lietadla AN-24, pri ktorom zahynulo 19. januára v severovýchodnom Maďarsku 42 osôb.
7. februára 2006 - Minister vnútra Vladimír Palko, minister spravodlivosti Daniel Lipšic a minister školstva Martin Fronc podali demisiu do rúk prezidenta Ivana Gašparoviča. Abdikácia troch členov vlády prišla deň po rozhodnutí KDH odísť z vládnej koalície. Kresťanskí demokrati prešli do opozície, pretože SDKÚ-DS odmietla podporiť zmluvu o výhrade svedomia medzi SR a Vatikánom.
30. marca 2006 - Koaličná rada súhlasila, aby premiér Mikuláš Dzurinda predložil prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi návrh na odvolanie ministra kultúry Františka Tótha. Dôvodom boli listy ministra učiteľom, ktoré politici označili za predvolebnú kampaň v prospech Tóthovej strany Nádej.
13. apríla 2007 - Jediným bodom programu mimoriadnej schôdze NR SR bol návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi. Návrh na jeho odvolanie podpísalo 58 poslancov všetkých opozičných parlamentných klubov. Opozícia kritizovala Jahnátka za jeho kontroverzné výroky v rozhovore pre týždenník Trend. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi nezískal pri záverečnom hlasovaní dostatočnú podporu. Išlo o prvého člena Ficovej vlády, ktorý čelil hlasovaniu o svojom odvolaní.
4. septembra 2007 - Mimoriadna schôdza Národnej rady SR sa zaoberala návrhom na odvolanie ministerky práce, rodiny a sociálnych vecí Viery Tomanovej. Opozícia vyčítala ministerke Tomanovej poškodzovanie budúcich dôchodcov a neplnenie predvolebných sľubov v oblasti zvyšovania detských prídavkov. Podporu ministerke vyjadrila pred parlamentom skupina invalidných baníkov, ktorým novela exministra Ľudovíta Kaníka znížila dôchodky. Mimoriadnu schôdzu parlamentu si vyžiadalo 46 opozičných poslancov. Poslanci z radov koalície ministerku podporili a tak zostala vo funkcii.
19. novembra 2007 - Opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK predložili do parlamentu návrh na odvolanie predsedu parlamentu Pavla Pašku z funkcie. Paška sa podľa opozície diskvalifikoval na funkciu predsedu Národnej rady SR svojím postupom po schválení novely zákona o sociálnom poistení, keď presadzoval, aby čistopis novely neobsahoval schválený pozmeňujúci návrh poslankyne za SDKÚ-DS Ivety Radičovej. Po protestoch opozičných strán NR SR prezidentovi zaslala návrh v podobe, v akej ho schválil parlament. Ivan Gašparovič návrh vrátil NR SR na opätovné prerokovanie kvôli zmätočnosti niektorých jeho ustanovení. K tomuto návrhu sa uskutoční 26. novembra 2007 schôdza Národnej rady SR.
