Bratislava 23. novembra (TASR) - Priority šesťmesačného predsedníctva Slovenska vo Výbore ministrov Rady Európy (RE) predstavil dnes v Bratislave minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš za prítomnosti Reného van der Lindena, predsedu Parlamentného zhromaždenia (PZ) RE, poradného orgánu organizácie.
Predsedom výboru sa stal Ján Kubiš, keď Slovensko prvýkrát prevzalo jeho riadenie 12. novembra tohto roku od Srbska. Za hlavné priority svojej práce vo výbore si Slovensko zvolilo tri okruhy: Európa občanom, transparentná a efektívna RE, podpora spoločných základných hodnôt (ako ľudské práva, právny štát a demokracia).
Výbor ministrov je výkonným orgánom RE a tvoria ho ministri zahraničných vecí členských štátov RE, ktorí sa v ňom striedajú podľa anglickej abecedy.
Na tlačovej konferencii slovenský šéf diplomacie predstavil svoj konkrétny pracovný program, ktorý chce počas predsedníctva vo Výbore ministrov RE splniť.
Kubiš navštívi budúci týždeň Gruzínsko v predvečer prezidentských volieb, ktoré sú naplánované na 5. januára, aby zistil, ako je krajina na ne pripravená. Ďalej bude v spolupráci s EÚ a OBSE sledovať situáciu v južnej srbskej provincii Kosovo. Keďže RE je strážcom základných hodnôt, Kubiš sa bude snažiť vytýčiť, čo môže RE urobiť v presadzovaní práv v tomto multietnickom útvare. Ešte pred definitívnym vyriešením otázky štatútu Kosova navštívi Belehrad a Prištinu, ale aj Mitrovicu, kde žije kompaktná srbská menšina.
Ján Kubiš takisto vyzdvihol otázku zlepšovania slovensko-maďarských vzťahov. Zopakoval vyjadrenie, aké dal nedávno aj maďarským poslancom, ktorých jeho slová uspokojili: "Vzťahy oboch krajín sa často zužujú na dve tri otvorené otázky. V skutočnosti sú tieto vzťahy komplexné a veľmi dobré. Niekedy sa v Európe predstavujú jednostranne a veľmi zúžene." Dodal, že realizáciu 14-bodového programu spolupráce SR a Maďarska musia dohodnúť premiéri oboch štátov.
K prioritám slovenského predsedníctva vo Výbore ministrov RE bude podľa Kubiša patriť aj to, že rozpočet RE sa bude viac využívať na činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, a nie na prácu úradníkov, aby sa EÚ viac priblížila svojim občanom.
Európsky súd pre ľudské práva je inštitúcia RE, na ktorú sa o pomoc môžu obracať aj slovenskí občania v prípade, že so svojím problémom nikde inde neuspeli.
Predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy René van der Linden doplnil na TK ministra Kubiša, keď zdôraznil, že úsilie treba investovať najmä do nových členských štátov RE. Dodal tiež, že Bielorusko, ktoré nie je členom RE a pokladá sa za poslednú diktatúru v Európe, bolo už pridlho izolované. "Musíme s ním nadviazať dialóg, nie však v prospech vlády, ale v prospech občanov. V civilizovanom svete nie je prípustné, aby boli občania politickými väzňami," povedal van der Linden.
Ako ďalej povedal, o niekoľko rokov budú dvoma najdôležitejšími krajinami kontinentu Rusko a Turecko, preto treba investovať do vzťahov s nimi. Predseda PZ RE dnes v Bratislave vyhlásil, že Byro Rady Európy sa vo štvrtok 22. novembra rozhodlo, že RE vyšle do Ruska na pozorovanie blížiacich sa parlamentných volieb najväčšiu delegáciu vo svojich dejinách. Delegácia sa počas svojej predvolebnej misie presvedčí o tom, či sú zabezpečené podmienky na demokratické a spravodlivé voľby, ku ktorým patrí aj sloboda médií.
V súvislosti s Tureckom van der Linden vyhlásil, že krajina si zaslúži členstvo v EÚ. "Desaťročia sme im ho sľubovali. Máme preto voči nim záväzky, tak ako aj oni voči EÚ a tým sú Kodanské kritériá. Musia ich splniť a my musíme splniť svoje záväzky. Uvidíme, aká bude situácia o 10 - 15 rokov, práva menšín budeme sledovať. Vytvárajme však Turkom atmosféru dôvery. Sú to vynikajúci ľudia, ktorí tvrdo pracujú. Turecko sa nemôže stať obeťou toho, čo sa stalo v Iraku. Turci nemôžu platiť účet za Irak," apeloval René van der Linden v Bratislave.
RE je medzinárodná organizácia v súčasnosti 47 európskych štátov, ktorej hlavným cieľom je ochrana ľudských práv a posilňovanie pluralitnej demokracie. RE sa zaoberá riešením otázok, akými sú exofóbia, rasizmus, práva menšín, životné prostredie alebo pomoc východoeurópskym krajinám. Organizácia vznikla v roku 1949, Slovenská republika sa stala jej členom v prvom roku svojej samostatnosti 30. júna 1993.
jam vs
