Bratislava. Vedenie ĽS-HZDS začalo dnes večer v Ružomberku hľadať odpoveď na otázku, či zostať alebo opustiť vládnu koalíciu. Situácia zostáva nejasná. Viacerí členovia republikového predstavenstva vyhlásili, že napriek odchodu podpredsedu ĽS-HZDS Miroslava Jureňu z kresla ministra pôdohospodárstva sú za zotrvanie v koalícii. Šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar však ešte pred príchodom do Ružomberka pripustil rozpad vlády. Definitívne má v sobotu rozhodnúť snem ĽS-HZDS.
"Stotožňujem sa s tým, že treba zostať v koalícii. Treba dotiahnuť vládny program, ktorý sme si odhlasovali," vyhlásil pred začiatkom rokovania poslanec Ján Kovarčík. Pripustil však, že väčšina poslaneckého klubu bola počas štvrtkového zasadnutia za odchod ĽS-HZDS z vlády Roberta Fica (Smer-SD).
VIDEO: Poslanci HZDS o situácii v hnutí
Za zotrvanie v koalícii bola aj Katarína Tóthová, ktorá plánovala na predstavenstve údajne obhajovať postoj svojich voličov. "Ten je zotrvať v koalícii," dodala. Aj jej stranícky kolega Milan Urbáni zopakoval, že verí v zotrvanie ĽS-HZDS vo vláde. Podľa ústrednej tajomníčky strany Zdenky Kramplovej netreba špekulovať a rozhodnutie je potrebné prenechať na najvyššie orgány ĽS-HZDS.
Hrozba rozpadu vládnej koalície vzrástla po dnešnom kroku premiéra, ktorý podľa očakávaní požiadal prezidenta o Jureňovo odvolanie pre nejasné prevody pozemkov na Slovenskom pozemkovom fonde. Fico tak urobil po tom, čo minister nevyhovel jeho výzve a nepodal demisiu sám. Premiér napriek tomu vyzval ĽS-HZDS, aby neodišla do opozície. Pripustil však, že ráta aj s takouto možnosťou.
Mečiar po podaní návrhu na Jureňove odvolanie vyhlásil, že súčasná vládna koalícia nevydrží celé štvorročné funkčné obdobie a Fica obvinil z porušovania koaličnej zmluvy.
Mečiar sa musí rozhodnúť - opozícia alebo podriadenie Ficovi
Necelého poldruhého roka po návrate do vládnej koalície sa bývalý premiér Vladimír Mečiar musí rozhodnúť, či sa podriadi tlaku premiéra Roberta Fica (Smer-SD), alebo sa vráti do opozičných lavíc. Pre jeho ĽS-HZDS, v minulosti dlhé roky najsilnejšiu parlamentnú stranu, by pritom jedna aj druhá možnosť bola prinajmenšom nepríjemná.
Komentátori sa zhodujú, že zo sporu o podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde zatiaľ ťaží politické body najmä Fico a jeho Smer-sociálna demokracia. Tým, že demonštratívne s morálnymi apelmi tlačil ĽS-HZDS, aby odvolala svojich nominantov z fondu a vlády, dostal Mečiarovu stranu do kúta.
Pred dnešným rokovaním predsedníctva a sobotňajším snemom nemá vedenie ĽS-HZDS veľký manévrovací priestor. S prípadným odchodom šestnástich poslancov strany do opozície by zvyšná dvojkoalícia Smeru a Slovenskej národnej strany (SNS) stratila nadpolovičnú väčšinu v parlamente. Fico však vyhlásil, že je aj na tento variant pripravený. To môže súvisieť aj so špekuláciami o tom, že Smer sa už s časťou členov poslaneckého klubu ĽS-HZDS dohodol na ďalšej podpore vlády.
Menšinové vládnutie už Slovensko spoznalo za predošlého kabinetu na čele s predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom. Jeho vláda sa musela viac ako dva roky opierať o podporu nezávislých poslancov, napriek tomu však dokázala presadiť niektoré rozsiahle reformy.
Za súčasného rozloženia politických síl v parlamente nie je pravdepodobné, že by Smer získal viaceré hlasy od troch opozičných strán. Do úvahy by ťažko prichádzalo aj prizvanie niektorej z nich do koalície; takmer nepredstaviteľné by to bolo v prípade SMK, ktorá by len ťažko vstúpila do vlády spolu so svojím hlavným súperom SNS. Nahradiť Mečiarovu stranu v koalícii nechcú podľa dnešných vyhlásení ani Dzurindova SDKÚ-DS a KDH. Teoretickou možnosťou ostáva vytvorenie novej vládnej zostavy z doterajšej opozície a ĽS-HZDS; tento variant však už pred minulými voľbami narazil na odpor KDH voči Mečiarovi.
Pre ĽS-HZDS je situácia o to nepríjemnejšia, že ju roztržka s Ficom zastihla v čase nízkej podpory verejnosti. Strana, ktorá v 90. rokoch dostávala viac ako tretinu hlasov, by sa po prekvapivo slabom jednocifernom výsledku vo vlaňajších parlamentných voľbách podľa posledných prieskumoch mohla dokonca obávať o vstup do parlamentu.
Z predčasných volieb by zrejme vyšiel posilnený Smer, ktorý by si podľa ankiet polepšil v porovnaní s voľbami o viac ako desať percentuálnych bodov a mohol by získať až zhruba 40 percent hlasov. Pre skrátenie volebného obdobia by však zrejme nezískal potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov. Opozícia, ale aj ĽS-HZDS a SNS totiž myšlienku predčasných volieb vopred jasne odmietli.
Z hľadiska verejnosti zatiaľ politické napätie v koalícii nehrozí priamymi dopadmi. Pre ekonómov je podstatný najmä záväzok vlády dodržať makroekonomické podmienky pre plánované zavedenie eura v roku 2009. Prijatie európskej spoločnej meny v predstihu pred ostatnými postkomunistickými krajinami v strednej Európe pritom podporuje aj pravicová opozícia. Koruna sa síce v posledných dňoch oslabila voči euru, hlavnou príčinou však bol rovnaký pohyb okolitých národných mien.
