ROZHOVOR PRE SME.SK

Juraj Petrovič: Protest proti vláde bol hlasný a úspešný

Protiústavných zákonov bude za Ficovej vlády oveľa viac ako za Dzurindovej, tvrdí v rozhovore spoluorganizátor protestu zo 17. novembra a člen OKS Juraj Petrovič.

Narodil sa v roku 1971 v Bratislave. Vyštudoval gymnázium v Bratislave a konzervatórium v Prahe (hru na violu). Tento rok začal študovať právo na Bratislavskej vysokej škole práva. Podniká v oblasti vodného hospodárstva. Od roku 2002 je členom Občianskej(Zdroj: Samo Trnka)

Protiústavných zákonov bude za Ficovej vlády oveľa viac ako za Dzurindovej, tvrdí v rozhovore pre SME.sk člen OKS Juraj Petrovič, spoluorganizátor protestu proti vláde, ktorý sa uskutočnil 17. novembra na Námestí SNP.

Je viac ako týždeň po akcii, ktorú sedemnásteho novembra na námestí SNP zorganizovali bloger Martin Dinuš s priateľmi, OKS a ODM. Už ste urobili jej vyhodnotenie?

Ešte nie, budeme ho robiť v utorok (zajtra, pozn. autora). Vyhodnotenie budeme robiť spoločne všetci organizátori, lebo to je dôležitejšie, ako samostatné hodnotenie za našu stranu.

Zrejme však už viete, čo z neho vyplynie.

V podstate áno. Z našich prvých dojmov vyplýva spokojnosť. Tá akcia bola podľa mňa veľmi úspešná.

Neklamete sami seba?

Určite nie. Na akcie OKS chodí od dvadsať do sto ľudí. Pri výročí vzniku Československej republiky možno dvesto až tristo. Teraz ich bolo päťsto až tisíc.

Tisíc?

Odhad TA3, že tam bolo iba päťsto ľudí, považujem za podhodnotený. Rozhodne tú akciu nepovažujem za neúspech, i keď - a to treba zdôrazniť - nešlo len o akciu OKS.

Práve to ma zaujíma - či tam neprišlo viac ľudí len preto, že pôvodne išlo o občiansku iniciatívu - pôvodnými autormi myšlienky sú totiž Martin Dinuš, Libor Havlíček, Peter Kozej a Filip Likavčan.

Určite to prispelo k tomu, že to bola širšia iniciatíva a nie iba akcia OKS. Netrúfam si však hodnotiť, koľkí tam prišli kvôli nám a koľkí kvôli nim. Myslím, že tam došlo k celkom peknému synergickému efektu.

Je správne považovať za úspech akciu, aj keby bolo na nej trebárs tých tisíc ľudí? Myslím to aj v tom kontexte, že šlo o výročie revolúcie - v pomere k počtu voličov je to zanedbateľné číslo.

To má dve roviny - prvou je tá, že čo človek chce a čo považuje za správne. Ja si myslím, že je správne pripomínať si udalosti z roku 1989, pretože sedemnásty november považujem celkovo za jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Druhou rovinou je, že spoločenská situácia u nás je taká, aká je. Keď sa majú ľudia relatívne dobre, nemajú pocit ohrozenia - a veľká väčšina ľudí ho nemá - tak necítia žiadnu potrebu ísť na námestie.

Prečo si myslíte, že sviatky typu 17. november si treba pripomínať aj chodením na námestia? Nestačí to urobiť doma a v hlave?

Pripomenúť si sviatok doma je celkom fajn. A ja som ani nepovedal, že ľudia kvôli tomu musia chodiť do ulíc. Pravdou je, že v momentálnej situácii to považujem za dôležitejšie, ako trebárs pred dvomi rokmi. Treba to preto, aby sa udržiavala historická pamäť. To je jedna z vecí, ktorá ma na Slovensku mrzí - veľká väčšina populácie má veľmi krátku pamäť. To spôsobuje, že sa nám periodicky vracajú chyby, ktoré sme už raz urobili a spôsobujú nám opäť tie isté problémy. A je to zbytočné.

Sloboda nie je samozrejmosť

Ako konkrétne pomáha pripomínanie si výročia revolúcie vyhnúť sa chybám z minulosti? Nie je to len klišé?

Tento sviatok symbolizuje veľkú zmenu. Tá síce priniesla i negatíva, ale pozitíva ich vysoko prekračujú. Treba si uvedomiť, odkiaľ a kam sme sa pohli. Práve na to slúži pripomínanie si toho sviatku. Pretože tu síce bolo mlieko za dve koruny, ale na hraniciach strieľali ľudí. Človek si vtedy nemohol len tak povedať, že dnes poobede si odskočí do Rakúska, nemohol si prečítať knihu, ktorú chcel, nemohol nahlas povedať, čo si myslí, nemohol prísť na námestie a povedať, že sa mu nepáči, ako funguje jeho vláda... Tomáš Zálešák to v súvislosti s nežnou revolúciou povedal krásne - bola výnimočná v tom, že šlo o návrat do normality. Normality, ktorá niektorých sklamala, ale obsahuje to najdôležitejšie - slobodu.

Dnes však takéto veci berie spoločnosť ako samozrejmosť. Je to zlé?

To je práve chyba, pretože takéto niečo nie je samozrejmosť. Vo svete to predsa vidíme. A to nie je len náš problém, ale skôr celoeurópsky - ľudia základné práva a slobody fakt považujú za samozrejmosť.

Je to chyba?

Je.

Prečo? Ak niečo považujem za samozrejmosť, o to tvrdšie zareagujem, keď mi na to niekto siahne.

Nie, lebo to vedie k tomu, že ak sa ľuďom začne z ich práv pomaličky uberať, nie sú to schopní dostatočne skoro rozoznať. Ja som euroskeptik a som presvedčený, že nedostatok legitimity európskych inštitúcií je uberaním slobody občanom EÚ. Je tam obrovská armáda úradníkov a funkcionárov, ktorí nemajú poriadnu legitimitu a napriek tomu rozhodujú o zásadných otázkach slobody.

Vráťme sa k sedemnástemu novembru - to protestné zhromaždenie bolo pôvodne občianskou iniciatívou. Až potom do neho vstúpila OKS. Prečo? Je vôbec správne, ak sa k občanom „nalepí" strana?

7.jpgV prvom rade - členovia akejkoľvek politickej strany sú predsa tiež najprv občania, až potom členovia strany, nie? Takže ťažko povedať, či to bolo správne. Ja môžem povedať len to, že som tomu rád, lebo názory, ktoré máme na vládu my, sa viac menej zhodujú s názormi tých občianskych aktivistov. K spojeniu došlo spontánne, pretože OKS má už roky rezervované námestie SNP počas sedemnásteho novembra. To je aj jeden z dôvodov, prečo ostatné pravicové strany musia robiť svoju akciu už deň predtým.

Akým právom má námestie SNP na ten deň vždy rezervované OKS?

Nemyslel som to tak, že si ho rezervujeme na roky dopredu, ale pravidelne v ten daný rok v tom zmysle, že si tam nahlásime akciu. Námestie sa rezervovať nedá.

Ako skoro si tú akciu nahlasujete?

To neviem, lebo to nerobím, vždy to riešil Peter Tatár.

Peter Tatár ako zástupca starostu bratislavskej časti Staré mesto zároveň rozhoduje o tom, komu to námestie na ten deň pripadne.

Lenže on je vicestarostom iba od posledných komunálnych volieb. Predtým tiež musel prísť na úrad a nahlásiť akciu rovnako, ako to mohol urobiť ktokoľvek iný. Tie akcie sa tam zapisujú a funguje to tak, že kto skôr príde, ten skôr melie. Na tom sa nič nezmenilo ani jeho nástupom do funkcie vicestarostu.

Každá občianska iniciatíva sa skôr či neskôr vyčerpá

Je z pohľadu dôveryhodnosti pred občanmi dobré, ak sa občianske iniciatívy spájajú so stranami? Lebo OKS si na tom, či chce alebo nechce, robí aj svoju agendu.

Myslím, že v politickom systéme, v ktorom žijeme, sú jednoducho presadzovateľmi určitých názorov politické strany. Občianska iniciatíva môže poukázať na konkrétny problém, môže vyzvať na nejakú akciu, urobiť ju, ale pri dlhodobom presadzovaní nejakých záujmov je potrebné, aby existovala strana, ktorá ich bude podporovať. Či úspešne alebo neúspešne, to záleží od viacerých faktorov - koľko je tých občanov, akú má strana voličskú podporu a podobne.

Myslíte, že strana s tak nízkou podporou voličov môže občanom v konkrétnej iniciatíve pomôcť? Neplatia vaše tvrdenia len vtedy, ak by za nimi stála relevantná a najmä parlamentná strana?

Myslím, že nie, lebo tu nejde ani tak o silu niečo ihneď presadiť, ako o kontinuitu a dlhodobosť. Predsa mnohé koncepty OKS sa napriek jej preferenciám presadili. Produkujeme idey a myšlienky, ktoré sa nakoniec vždy nejako uplatnia. Je to v polohe, že každá občianska iniciatíva sa skôr či neskôr nejako vyčerpá. Ľudia nebudú úplne dobrovoľne a zadarmo fungovať iks rokov, aby držali pri živote niečo, čo pripravili k nejakej konkrétnej príležitosti. Politická strana však má nejaký program, svoje štruktúry, zabehaný chod a môže dlhodobo presadzovať to, čo považuje za dobré.

Na tom námestí však šlo teraz o niečo iné - o vyjadrenie protestu voči súčasnej vláde Roberta Fica, teda o nič dlhodobé. A na to politickú stranu netreba.

Tá akcia nebola formulovaná presne tak, ako ste povedali. Končila totiž vyhlásením, že budeme pokračovať a vládu sledovať aj naďalej. Nejde teda o záležitosť jednej akcie, ale kontinuálnej práce.

Iste, ale OKS by túto vládu sledovala bez ohľadu na to, či sa k tej iniciatíve pripojila.

Áno, ale z môjho pohľadu je dobré, ak sa tie veci spoja, pretože sa tak možno pripojili aj ľudia, ktorí by neprišli len kvôli OKS.

Pýtam sa na to preto, či náhodou OKS celej akcii neublížila tým, že odradila ďalších ľudí, ktorí by prišli, ak by šlo len o iniciatívu občanov, pretože odmietajú ísť pod straníckym tričkom.

Nemyslím, že akcia dostala našou účasťou stranícke tričko, i keď tlak na to v diskusiách pod článkami na Sme bol obrovský. Dokonca k tomu prispela aj SITA tým, že titulkovala svoje tlačové správy tak, akoby šlo len o akciu OKS. Ja som sa to snažil opakovane vysvetľovať - že šlo o spoluprácu, o spojenie OKS a občianskych aktivistov, ktorí sa dohodli na tom, že to urobia spoločne.

Video: Juraj Petrovič o tom, či bolo dobré, že sa OKS spojila s občianskymi aktivistami:

Kto koho oslovil?

Pokiaľ mám správne informácie, oni nás, teda Martin Dinuš sa ozval Ondrejovi Dostálovi. S tým, že ja som v tom istom čase paralelne písal Martinovi Dinušovi, že vtedy máme na námestí ohlásenú akciu aj my. Prišlo k dohode, že sa stretneme a uvidíme, ako to spravíme.

S ľavičiarmi by sme sa nespojili

Dinuš je zhodou okolností sympatizantom OKS. Čo by sa však stalo, keby tam chcel proti vláde protestovať niekto, komu ako strana nesedíte?

To je hypotetická otázka. Keby to chceli organizovať mladí ľavičiari, asi by sme s tým nesúhlasili. Nemôžeme si dovoliť kádrovať občianskych aktivistov, ale v tomto prípade by sme sa zrejme nespojili.

Aj mladí ľavičiari predsa napádajú Ficovu vládu.

Áno, ale z úplne opačného konca.

Cieľ máte rovnaký - chcete, aby Fico padol, líšite sa len v tom, čo mu vytýkate.

Veď to - líšime sa v tom, čo mu vytýkame, takže tam spojenie nie je možné. Asi ťažko by sme s nimi mohli sformulovať spoločné vyhlásenie, ktoré bolo možné s ľuďmi okolo Martina Dinuša.

Šestnásteho novembra sa na tom istom námestí vždy ukazujú SDKÚ, KDH a SMK, tento rok tam mali aj českého premiéra Topolánka. Neuvažovali ste nad tým, že sa k nim pripojíte a urobíte veľký spoločný protest? Prečo sa OKS napriek svojej „nesile" vyčleňuje?

To je veľmi jednoduché - na takéto pripojenie sa musia byť dvaja.

Znamená to, že súčasná opozícia OKS odmieta?

Tak jednoznačne by som to nepovedal, lebo isté kontakty tam sú, ale nie je záujem, aby sme tú akciu robili spoločne. Okrem toho - podľa mojich informácií tam mali menej ľudí ako my na druhý deň.

Nemáte občas pocit, že ste sa v tom sedemnástom novembri 1989 zabudli? Reflektujete vôbec skutočnosť, že už máme rok 2007?

Vôbec si to nemyslím. Prečo si to myslíte vy?

Otázkou je, či november OKS jednoducho neostal

Je potrebné po takom čase stále sa naň odvolávať? Neprivlastňujete si ho príliš?

Tu nejde o žiadne privlastňovanie si novembra, ale o to, či tí ostatní mali záujem zastávať jeho hodnoty. Otázkou je, či nám ten november proste ako jediným neostal.

Chcete tým povedať, že hodnoty novembra tu z politických strán zastáva len OKS?

Mám pocit, že tak dôsledne ako my, to nerobí nikto. Najmä čo sa týka politickej kultúry a ľudskej slušnosti, je tu len málo - ak vôbec nejakí sú - politikov, ktorí si môžu povedať, že plne stoja za tým, čo sme chceli v novembri 1989. Tu proste došlo k odtrhnutiu politickej kultúry od ekonomického programu. V ekonomickej oblasti sa urobili dobré reformy, ale štýl politiky Dzurindovej vlády nakoniec viedol k tomu, že voľby vyhral Fico. To si treba nahlas povedať. Lebo nevyhral len svojim populizmom, ale aj tým, že sa za minulej vlády zabudlo na mnohé hodnoty novembra 1989.

6.jpg

Ficov Smer získal vo voľbách vyše dvadsaťdeväť percent, jeho podpora v prieskumoch už bola aj štyridsať percent. Asi ťažko môžete povedať, že toľko ľudí tu zabudlo na hodnoty novembra.

To je otázka toho, čo považujete za hodnoty novembra. Nemyslím si, že práve tieto hodnoty hrali rolu pri rozhodovaní voličov, či dať hlas Ficovi. Tých skôr ovplyvnili ekonomické argumenty, a to je presne to, čo spôsobilo celý problém - na ekonomiku sa tu kládol taký dôraz, že voliči jednoducho uverili, že za Fica im bude v tomto smere lepšie. Podľa mňa to nie je dobre, z dlhodobého hľadiska orientácia na ekonomiku vedie k takému splošteniu spoločnosti, že je náchylnejšia na rôzne extrémy.

Aká je ale legitimita výhrad OKS voči vláde, keď tá mala vo voľbách 0,27 percenta, proti legitimite názoru Ficovych sympatizantov, ktorých sú desiatky percent? Realitou je, že ľudí to, čo hlásate, príliš nezaujíma.

Otázka preferencií nie je otázkou legitimity. Existujú hodnoty, ktoré sú od nich nezávislé. Pokiaľ existuje čo len jediný občan, ktorý má názor ako OKS, má mať možnosť voliť stranu, ktorá mu vyhovuje. Navyše - stále tu hovoríme o OKS, ako takmer neviditeľnej a nezaujímavej strane. Ale článok o tejto akcii bol nejakú dobu najčítanejší na SME.sk a diskusia pod ním obsahuje vyše 900 príspevkov. Nemyslím, že toto dosahujú bežné „neviditeľné" a „nezaujímavé" strany.

Rozumná vláda by na nás mala reflektovať

K zdôvodneniu protestu na námestí Martin Dinuš na svojom blogu napísal: „Nikto náš názor nevidí, lebo odtiaľto ho nepočuť. Treba ho jasne vyjadriť. Hlasno, zrozumiteľne a jednoznačne." Splnili sa tieto tri požiadavky?

Podľa mňa bol vyjadrený dosť hlasno, zrozumiteľne aj jednoznačne.

Je necelá tisícka ľudí dostatočne hlasná v takom zmysle, aby na to reflektovala vláda?

My sme oficiálnu reakciu vlády ani nečakali.

Mala by reagovať? Svoj názor prišli vyjadriť stovky ľudí, čo je v pomere k miliónom voličov zanedbateľné.

Rozumná vláda by na to mala reflektovať.

Ako?

To sa dá len ťažko presne špecifikovať. Nemusí to byť len nejaký konkrétny mediálny výstup. Človek by mohol napríklad pozorovať, že sa v určitých veciach nebude pokračovať. Keď na tej akcii bolo jasne povedané, že pozor - tu sa už ide za hranice Ústavy SR, tak rozumná vláda by mohla začať uvažovať nad tým, že si bude trochu viac analyzovať návrhy zákonov a podobne. Keď už aj koaliční partneri vyhlásili, že vznikajú právne paškvily, tak by snáď bolo namieste, aby sa tým začala vláda zaoberať.

Naozaj nie som fanúšikom Kataríny Tóthovej z HZDS, ale ešte aj u nej vnútorne prevládol právnik nad politikom a povedala svoj jasný názor na vyvlastňovací zákon. Na námestí sme teda dali hlasný signál a vláda by jednoznačne mala niečo robiť. Ukazuje sa ale, že vláda v obmedzovaní ľudských práv pokračuje a ešte pritvrdzuje - prípad kazašskej novinárky je toho jasným príkladom. Reagovať na to budeme už v pondelok. (dnes, pozn. autora)

Video: Juraj Petrovič o tom, ako chce OKS zvýšiť svoje preferencie:

Vyvlastňovací zákon je jednoznačne protiústavný

V prehlásení sa uvádza, že vláda „návrhmi viacerých zákonov ohrozuje základné ľudské práva a slobody". Ako konkrétne?

Vyvlastňovací zákon z dielne Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií je nielen podľa nášho názoru, ale aj podľa názoru mnohých ústavných právnikov jednoznačne protiústavný v tom, že porušuje napríklad právo na ochranu majetku.

Ak chceme byť úplne korektní, treba povedať, že aj za Dzurindovej vlády sa objavili protiústavné zákony. A vtedy sa nekričalo, že vláda ohrozuje naše práva a slobody.

Áno, samozrejme. Každej vláde sa občas stane, že urobí zákon, ktorý proste nie je v súlade s ústavou. To je úplne normálne.

V čom sa potom zmenila situácia?

V tom, že teraz je takých zákonov oveľa viac. Vyvlastňovanie je len jedna téma a týka sa množstva zákonov. A to už jasne ukazuje, že sa to celé uberá jedným smerom. To nie je omyl, že sa tu náhodou vytvoril jeden protiústavný zákon, ide o celkové smerovanie štátu ako také. Rešpekt k základným ľudským právam a slobodám je taký nízky, že nielen Ministerstvo dopravy, ale aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pokojne navrhne zákon, ktorým ide obmedzovať súdnu moc. A to už siaha na princípy právneho štátu. Súdnu moc predsa nesmie obmedzovať ani vláda, ani parlament.

Ako konkrétne sa obmedzuje súdna moc?

Keď súdu zakážete zákonom rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, je to predsa jasný zásah do súdnej moci. Toto neviete?

Viem. Nepýtam sa však za seba, ale za čitateľov a tým to treba vysvetliť tak, aby tomu rozumeli.

O.K. Dostanete rozhodnutie o vyvlastnení vašej pôdy. Nesúhlasíte s ním a tak sa obrátite na súd s tým, aby vydal predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie slúži na to, aby sa rozhodnutie nevykonalo, kým súd nerozhodne definitívne. Návrh zákona z dielne Ministerstva výstavby bol taký, že by súd nesmel vydať práve to predbežné opatrenie. Inými slovami - ministerstvo bude cez zákonodarcu rozhodovať o tom, čo súdna moc smie a čo nesmie robiť. To je neprípustný zásah do pilierov právneho štátu. Súdna moc musí byť nezávislá a nesmie byť nijako obmedzovaná. Už z princípu nie.

Parlament nie je povinný stotožniť sa s petíciou

Ďalej sa vo vyhlásení píše, že vláda „pohŕda vôľou občanov v petíciách". Ako?

Zákon hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky je povinná prejednať petíciu, ktorú podpíše viac ako stotisíc občanov.

A ktorú odmieta prejednať?

Nejde o to, že by ju nechcela prejednať, ale robia to tak, že najskôr schvália návrh zákona a až potom idú prejednávať petíciu k danej problematike. Čo iné to môže byť, ak nie pohŕdaním názormi občanov? V normálnej politickej kultúre by to snáď malo byť naopak - prejedná sa petícia, príjme sa k nej nejaké uznesenie a až potom sa pripravuje zákon.

Keby to však urobili naopak - že by uznesením k petícii zamietli všetko, čo v nej je a až potom schválili zákon, mali by ste rovnaké výhrady.

Určite by sme nevyjadrovali výhradu pohŕdania názormi občanov. To pohŕdanie spočíva práve v tom, že najskôr si schvália zákon a až potom sa idú baviť „nepodstatnosťami", ktoré sú v petícii.

Čiže keby ju zamietli a následne by spravili zákon, bolo by to v poriadku?

Áno, lebo to je normálny postup v každej demokracii. Parlament nie je povinný sa stotožniť s petíciou.

Keby šiel Fico do Líbye dnes, už by to nemalo taký zlý dopad

Ďalšia výhrada: Vláda „poškodzuje dobrý obraz SR v zahraničí priateľskými vzťahmi s totalitnými 1.jpga nedemokratickými režimami" ako Kuba, Bielorusko, Líbya. Dzurindova vláda s nedemokratickými režimami nekomunikovala? Na návšteve sme tu predsa mali trebárs čínskeho premiéra a o dodržiavaní ľudských práv Dzurinda mlčal. To existujú dva metre, lebo s Čínou komunikujú aj USA?

Tu ide o niečo iné. Nespomínam si, že by okrem Fica ktokoľvek zo slovenských predstaviteľov bol na večierku na kubánskej ambasáde. To sú kroky, ktoré smerom von signalizujú, že „toto sú naši priatelia". A demokratická krajina, ktorá tu mala len nedávno komunizmus, si niečo také jednoducho nemôže dovoliť, pokiaľ chce byť plnohodnotným členom zoskupení ako Rada Európy, NATO alebo EÚ.

Ešte raz - aký je rozdiel medzi tým, že Fico ide neoficiálne na večierok ambasády nedemokratickej krajiny a Dzurinda sa oficiálne potľapkáva s čínskym komunistom?

Rozdiel je v tom, že oficiálne kontakty medzi štátmi proste musia byť. A aj my sme Dzurindovi vyčítali, že otázku ľudských práv čínskemu premiérovi, tuším okrem Hrušovského, v podstate nikto nespomenul. Na strane druhej, nič nie je čiernobiele. Čína je svetová mocnosť a nemôžeme sa tváriť, že s ňou nebudeme komunikovať len preto, že nemá demokratický štátny systém. Zďaleka sa nepribližuje k takým totalitám ako Líbya alebo Kuba.

To ani netvrdím, mňa zaujíma princíp. Nie je to potom farizejstvo? Bielorusko odmietame, lebo nie je svetovou mocnosťou, pričom Čínu, a nielen tú, akceptujeme, lebo ňou je?

Krajinu treba hodnotiť aj podľa miery totality, ktorá v nej panuje, podľa dôležitosti krajiny v celosvetovom rámci a podobne. Áno, môže to vyznievať ako farizejstvo. Nie som expert na zahraničnú politiku, takže neviem. Čínu s Kubou však nemôžete porovnávať.

Otázkou je, či je horší vrah, ktorý zabije troch ľudí alebo ten, ktorý zabije piatich. Stále je to vrah.

Iste. Zahraničná politika je však vždy relatívna.

Protestovala OKS aj vtedy, keď tu bol na návšteve dalajláma a s výnimkou Pála Csákyho a pár ďalších ho v podstate nikto z našich najvyšších neprijal?

Pokiaľ si dobre pamätám, my sme to vtedy kritizovali. Okupáciu Tibetu totiž považujeme za problém a veci, ktoré sa tam udiali, tiež. Čiže to, že ho naši vtedajší predstavitelia oficiálne neprijali, sa nám nepáčilo. Šlo o vec, ktorá bola voči Číne zbytočne ústretová. To sú presne momenty, kedy politik musí jasne deklarovať svoje hodnoty.

V čom je zlý Ficov argument, že do Líbye za Kaddáfím šiel riešiť ich dlh voči nám?

Tá Ficova návšteva mala niekoľko prvkov, ktoré zatriasli Slovenskom.

Pýtam sa na konkrétnu vec - realitou je, že Líbya naozaj voči nám má dlh. Takéto veci sa vždy najlepšie riešia na najvyššej úrovni. Ficov argument síce mohol byť farizejský, ale...

Otázkou je, nakoľko je dôležité riešiť nejaký štátny dlh v situácii, keď tam šlo o bulharské sestričky a celá Európa tlačila na Líbyu, aby boli prepustené. Práve v tom momente tam chce Fico riešiť nejaký dlh? Veď to je aj otázka správneho načasovania. Otázka toho, aký signál vyšle svojim partnerom.

Čiže ak by tam šiel teraz, už by to bolo v poriadku? Bulharské sestričky i palestínsky zdravotník sú na slobode.

Určite by to teraz malo menší zahranično-politický dopad na obraz Slovenska v EÚ ako vtedy. Fico dokonca vtedy tie 8.jpgsestričky a zdravotníka označil za páchateľov. Možno keby tam vtedy riešil, aby tých ľudí prepustili a zrušili im trest smrti, bolo by vnímanie jeho návštevy úplne iné. Ale ísť tam riešiť dlh a označiť tie obete za páchateľov, bolo pre náš obraz vo svete veľmi škodlivé.

Aby sme to uzavreli - nejde teda o dva metre? Iný na Fica a jeho kontakty s darebákmi a iný na Dzurindu?

Nie. Vždy je to o tom, kde sú ťažiská zahraničnej politiky. Ide o náš komplexný obraz, nie o jednu izolovanú akciu. Musíme byť spoľahlivým partnerom, potom budeme mať oveľa väčší manévrovací priestor aj na kontakty so štátmi, ktoré nie sú úplne v poriadku. Nejaké kontakty totiž vždy musíme mať, nedá sa žiť v diplomatickom vákuu.

Kedy by ste tú akciu na námestí SNP považovali za neúspešnú?

Keby na ňu prišlo málo ľudí.

Koľko?

Desiatky osôb. Vtedy by som to považoval za vyjadrenie toho, že tu už asi nikoho netrápi to, čo trápi nás. Museli by sme sa zamyslieť, či neformulujeme naše veci nejako zle.

Nebolo by to celé údernejšie, keby ste sa nestretli izolovaní od vrchnosti na námestí, ale priamo pred Úradom vlády v čase, keď zasadá vláda?

Ťažko povedať. Ten protest proti moci je svojim spôsobom prepojený s hodnotami novembra a preto sme zvolili práve dátum sedemnásteho novembra. Všetkým sa javil ako veľmi vhodný. OKS má totiž snahu opakovane sa vracať k novembrovým hodnotám, ktoré stále neboli uvedené do praxe.

Ficovou kvalitou je to, ako dokáže komunikovať s voličmi

Ficovi sa opakovane vytýka jeho vyjadrenie, že si sedemnásty november 1989 ani nevšimol, zámerne sa však zabúda na to, ako viackrát povedal, že súčasný režim je lepší ako ten minulý.

Pozor - tam ide o symbol, že Fico tú zmenu nepovažoval za podstatnú a za niečo, čo by bolo treba prijať. Jeho vyjadrenia môžu brať ľudia tak, že keď sa pomýli, aj pravdu povie. To, že sa tento výrok spomína, nie je ani tak o výroku samotnom, ako skôr o tom, že Fico je mentálnym komunistom. A tým proste je. V zmýšľaní a konaní reálne ostal kdesi pred Novembrom. Dokazuje to jeho neustále hľadanie nepriateľov, snaha všetko regulovať, tiež jeho slovník, i keď ten sa už trochu zlepšuje. Keď sa mu však čokoľvek vytkne, okamžite nasleduje protiútok.

Nikto nie je čiernobiely. Vidíte na Ficovi aspoň niečo pozitívne?

My si, samozrejme, uvedomujeme, že je veľmi zručným komunikátorom. To, ako dokáže komunikovať so svojimi voličmi, je jeho kvalita. Tým plní účel. Že za tým je často nulová myšlienka, je iná vec. S politikou jeho vlády bytostne nesúhlasím, nespomínam si na jediný krok, pri ktorom by som povedal, že O.K., je to správne. Napríklad súhlasím s tým, aby sa tu čo najskôr dostavali diaľnice. Ale rozhodne nie za cenu, že tento štát z niekoho vďaka vyvlastňovaniu pozemku pod diaľnicu urobí bezdomovca. Inými slovami - samotný zámer je v poriadku, ale nástroje, ktorými to chcú dosiahnuť, sú úplne zlé.

Na začiatku ste povedali, že brať ako samozrejmosť to, že nemáme pocit ohrozenia, je chybou. Nie je to práve naopak? Že ak sa necítime ohrození, sme ako spoločnosť takpovediac „za vodou"?

3.jpgNemať pocit ohrozenia je, samozrejme, strašne fajn. Ale len vtedy, ak na to nie je dôvod. My si však myslíme, že ten dôvod je, i keď nie nejaký dramatický. Nikto tu nejde demontovať demokraciu, ani zavádzať úplnú totalitu. Ale útoky na inštitúty, ktoré demokraciu zabezpečujú, sa tu dejú - ide o útoky na médiá, na ľudské práva a podobne. Nemyslím si teda, že treba mať pocit ohrozenia, ale je namieste, aby sme boli trochu pozornejší a ostražitejší.

V tomto štáte je veľa ľudí, a to ma mrzí, ktorí sú ochotní vymeniť slobodu za komfort. Falošný komfort. Opäť zacitujem Tomáša Zálešáka, ktorý povedal, že totalita okrem teroru a potláčania ľudských práv poskytuje aj falošný komfort. Tí, čo sa prispôsobia, sa môžu mať dokonca lepšie, ako v demokracii. A práve ten falošný komfort začne chýbať tým, ktorí nezažili perzekúcie, pretože ich nedokážu precítiť tak dokonale ako tí, ktorých sa priamo dotkli. A tých je vždy menšina.

Pozn.: Rozhovor bol autorizovaný, Juraj Petrovič v prepise nič nezmenil. Medzititulky: redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Vo štvrtok si v prílohe TV Oko a na SME.sk prečítajte rozhovor s reportérom publicistickej relácie Paľba Paľom Fejérom.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@gmail.com a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 683
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 835
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 8 691
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 304
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 829
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 508
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 492
  8. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 166
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 2 964
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 466

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

KOŠICE KORZÁR

Vincent Lukáč nesúhlasí s vyvesením jeho dresu v Steel Aréne

Vedenie rozhodnutie prekvapilo.

Neprehliadnite tiež

Petrák požiadal Plavčana, aby informoval o príprave reformy školstva

Národný program reformy vzdelávania nemá byť akademický dokument.

Štátna poisťovňa odmieta reči o opatreniach na úkor pacienta

VšZP sa chce k tejto téme podrobnejšie vyjadriť na budúci týždeň.

Základný vojenský výcvik má za sebou ďalších 192 vojakov

Vojaci sú pripravení na výkon základných funkcií.

Cirkvi chcú predstaviť vlastný návrh financovania

Predstavitelia kresťanských cirkví a židovskej náboženskej obce sa pravidelne stretávajú, aby diskutovali na rozličné témy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop