Na vznik rakoviny pečene majú vplyv také faktory, ako sú chemikálie, požívanie alkoholu, vírus hepatitídy B (HBV) alebo hepatitídy C (HCV) či rôzne poruchy metabolizmu.
Práve HBV patrí medzi najčastejšie infekčné ochorenia na svete a spôsobuje viac ako 80 percent prípadov rakoviny pečene. Riziko však predstavuje aj HVC, ktorá sa prenáša najmä priamym kontaktom s infikovanou krvou. Podľa hepatológa Mariána Oltmana je riziko nákazy najmä pri zle sterilizovaných nástrojoch pri tetovaní či pri používaní transfúznych prípravkov.
Možností liečby rakoviny pečene je niekoľko, na chirurgickú liečbu je však podľa riaditeľa Národného onkologického ústavu v Bratislave Tomáša Šáleka vhodná iba malá skupina onkologických pacientov, a to približne 30 percent. Navyše slovenský transplantačný program nie je podľa jeho slov rozvinutý v takej miere, ako by Slovensko potrebovalo, preto sa transplantácie robia na zahraničných pracoviskách.
Ďalším problémom je nedostatok darcov, väčšinou sa transplantujú pečene od mŕtvych darcov. Jednou z ciest, ako sa ľudia snažia nájsť riešenie s nedostatkom orgánov, je aj francúzsky experiment alebo tzv. domino transplantácie. Tie spočívajú v tom, že neonkologicky chorí pacienti, ktorí čakajú na transplantáciu pečene, sa zároveň sami stávajú darcami pre onkologických pacientov.
Tak sa pravdepodobnosť prežívania onkologického pacienta s chorou pečeňou od darcu môže významne zlepšiť. Existuje tiež možnosť chemoembolizácie či chemoterapie, no okolo 89 percent onkologických pacientov uprednostňuje práve tabletkovú formu liečby.
Tomáš Šálek pre TASR uviedol, že biologiká, alebo tzv. targetové lieky, majú pre svoju cielenosť podstatne menej vedľajších nežiaducich účinkov ako konvenčná chemoterapia. V tom spočíva aj ich pokrok v porovnaní s predchádzajúcimi možnosťami liečby.
Tieto lieky sa používajú aj u pacientov, ktorí čakajú na transplantáciu pečene, pretože by mali docieliť zastavenie progresie ochorenia a zabezpečiť nemennosť štádia choroby.
