BRATISLAVA 26. novembra (SITA) - Čierna Hora sa neobáva eskalácie napätia po rozhodnutí o budúcnosti juhosrbskej provincie Kosovo. "Verím, že obdobie nezhôd a konfliktov je za nami a bez ohľadu na konečné riešenie už nenastanú na Balkáne turbulencie," povedal v Bratislave minister zahraničných vecí Čiernej Hory Milan Ročen. Konštatoval, že sú pripravení aj na samostatnosť Kosova. "Všetko, čo prichádza, na všetko sme pripravení...V každom prípade dávame prednosť rokovaniam," povedal na tlačovej besede so slovenským partnerom Jánom Kubišom. Nech bude riešenie pre Kosovo akékoľvek, dôležitá bude jednota Európskej únie.
Ročen uviedol, že Čierna Hora v nedávno schválených prioritách zahraničnej politiky potvrdila záujem o členstvo v EÚ a NATO, o rozvoj spolupráce v regióne, osobitne so Srbskom, s ktorým bola donedávna takmer sto rokov v štátnom zväzku. "Sme viazaní rôznymi prepojeniami, vrátane rodinných. Srbsko je tiež kľúčovou krajinou regiónu a jeho rozvoj a stabilita na región budú vplývať." Na otázku, či sa už Európa v súvislosti s vývojom okolo Kosova nemusí Srbska báť, povedal: "Poznáme dobre srbských politikov, ale poznáme aj albánskych."
Čiernohorský minister ocenil pomoc slovenskej diplomacie pri pokojnom rozdelení "štátneho spoločenstva" so Srbskom. "Dnes nie je v Čiernej Hore nikto, kto by nepoznal mená vynikajúcich slovenských diplomatov Lajčáka a Lipku a nevedel, odkiaľ sú." Veľmi dobré politické vzťahy by sa mali prejaviť aj v hospodárskej spolupráci. Kubiš dúfa, že naše firmy budú úspešnejšie v čiernohorských tendroch. S Ročenom dnes podpísal druhú dohodu o rozvojovej pomoci na ďalšie tri roky. SR podporí projekty v životnom prostredí, posilnenie kapacít v poľnohospodárstve, európskej integrácii a občianskej spoločnosti. Naďalej bude podporovať snahy o členstvo v EÚ a NATO. S úniou má Čierna Hora asociačnú a stabilizačnú dohodu, s NATO spolupracuje cez Partnerstvo pre mier.
Čierna Hora sa pripojila ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov po prvej svetovej vojne. Po rozpade Juhoslávie zostala Čierna Hora v nefunkčnom zväzku so Srbskom. V roku 2006 sa odtrhla po referende o nezávislosti. V referende zohrala slovenská diplomacia významnú úlohu. Miroslav Lajčák bol emisárom vysokého predstaviteľa EÚ Javiera Solanu pre referendum v Čiernej Hore. Veľvyslanec František Lipka bol ako občan EÚ menovaný za predsedu čiernohorskej referendovej komisie.
