Bratislava 27. novembra (TASR) - Súčasné hodnoty najmä oxidu dusíka, jemných častíc a prízemného ozónu v ovzduší môžu skrátiť priemernú dĺžku života v krajinách západnej a strednej Európy takmer o jeden rok a ohroziť zdravý vývoj detí. Predpokladá sa, že podobne nepriaznivá situácia je aj v krajinách východnej Európy, Kaukazu a strednej Ázie. Vyplýva to zo správy Životné prostredie Európy - štvrté hodnotenie, ktorá obsiahla 53 krajín a viac ako 870 miliónov obyvateľov. V Bratislave ju dnes predstavil programový riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry (EEA) Jock Martin.
Ako vysvetlil, aj napriek tomu, že nie sú jasné dôkazy, existuje vzťah medzi dopravou, dopravnými emisiami a dopadmi na zdravie. Tieto dopady sa prejavujú hlavne respiračnými ochoreniami, konkrétne astmou. Najviac náchylné sú podľa neho deti a starší ľudia. Dodal, že vystavovanie sa týmto látkam spôsobilo v Európe začiatkom tohto desaťročia 380 tisíc úmrtí. Negatívne vplyvy má aj stenčovanie ozónovej vrstvy.
Problém, na ktorý správa poukazuje, je aj nedostatok pitnej vody. Podľa Martina viac ako 100 miliónov ľudí nemá prístup k bezpečnej vode a hygienickým zariadeniam. Rozvoj na pobrežiach na juhu Európy nepriaznivo vplýva na zdroje vody, pričom v niektorých oblastiach je ich nedostatok. Naopak, v oblastiach postihnutých záplavami je týchto zdrojov priveľa.
Martin upozornil aj na viac ako 700 druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú v Európe ohrozené. "Biodiverzita sa stráca, aby sme sa dokázali dlhodobo prispôsobovať klimatickým zmenám, musíme do roku 2010 tejto strate zabrániť," povedal. Správa konštatuje, že bez vynaloženia ďalšieho značného úsilia nebude zastavenie úbytku biodiverzity do roku 2010 splnené.
Európu, ako aj zvyšný svet trápi aj nárast množstva odpadu. Martin tvrdí, že každý rok dochádza k dvojpercentému nárastu komunálneho odpadu, pričom toto číslo je ešte vyššie pre východnú Európu. "Snažíme sa podporovať recykláciu, zvýšené využitie ekonomických nástrojov na podporu výhodnejších foriem nakladania s odpadom. Namiesto skládok sa preferuje ich spracovanie," objasnil.
Slovensko vo svojej environmentálnej politike vychádza z kontextu dlhodobých predvstupových rokovaní do EÚ. "Hovorím otvorene a kriticky, že nie sme natoľko aktívni z hľadiska našej národnej environmentálnej politiky," uviedol generálny riaditeľ sekcie environmentálnej politiky a zahraničných vecí ministerstva životného prostredia Kamil Vilinovič. Pokračoval, že sme transponovali množstvo predpisov a politiky iných medzinárodných organizácií.
"Sme v súlade s environmentálnou politikou EÚ - politika trvaloudržateľného rozvoja. Boli sme jedným z prvých štátov strednej a východnej Európy, ktorý mal národnú stratégiu trvaloudržateľného rozvoja v intenciách EÚ," zdôraznil. Vysvetlil, že zelená politika je realizovaná skôr prostredníctvom preberania predpisov a pravidiel. Vilinovič tiež upozornil, že v súčasnosti, keď Slovensko zažíva ekonomický rozmach a rozvoj infraštruktúry, je ťažké obyvateľstvu rozprávať o znížení spotreby a o redukcii výroby. Riešenie vidí vo vzdelávaní a environmentálnej výchove a v integrácii zelenej politiky do iných silnejších rezortov.
Správa vysvetľuje, že väčšina tlakov na životné prostredie v skúmanom regióne pochádza z hospodárskych činností ako poľnohospodárstvo, cestovný ruch, doprava a energetika. "Súčasné modely spotreby a výroby rovnako zapríčiňujú rastúci dopyt po prírodných zdrojoch, čím životné prostredie vystavujú ďalšiemu riziku," píše sa v materiáli.
ala pa
