BRATISLAVA 28. novembra (SITA) - Výstavbou na Vydrici v bratislavskom Podhradí podľa ocenených návrhov v rámci medzinárodnej architektonickej súťaže sa podľa mestského poslanca Jána Budaja stane sklenená dedina. Navrhované riešenie zároveň označil za nie veľmi šťastný projekt, podľa neho nenapĺňa predstavy o tom, ako by sa malo odpovedať na barbarský čin, ktorým bolo zbúranie Podhradia, Suchého mýta a ďalších častí historického jadra mesta. "Bratislava utrpela za bývalého režimu najväčšiu likvidáciu historického jadra v Európe, žiadne mesto nezbúralo samotné historické jadro so stredovekým stavbami tak ako Bratislava. A tam, kde to spôsobila 2. svetová vojna, sa už dávno obnovila pôvodná zástavba," povedal Budaj.
Zdôraznil, že v súčasnosti sa veľmi rýchlo mení pôvodný vzhľad Dunajskej ulice, z Obchodnej ulice sa pomaly stáva nová zóna, kde sa prebudovávajú vzácne vnútorné trakty. "Všetky tieto zóny za hradbami Starého Mesta podliehajú strašne rýchlemu rozvoju. Ostáva šperk územia, čiže lokalita pod hradom, ktorá zodpovedá Malej Strane v Prahe. Prečo by sa malo v najcennejšom území mesta stavať podľa projektov, ktoré porota nepovažovala za hodnotné, keďže nie všade bola udelená prvá alebo druhá cena," konštatoval Budaj. Podľa poslanca má mesto i mestská časť viac možností, ako ponúknuť v Podhradí kvalitnú architektúru, ktorá by stála za návštevu. Je presvedčený, že by sa mala zorganizovať verejná diskusia s občanmi, ale aj odborníkmi. Cieľom by malo byť nájdenie takého riešenia územia, aby sa stal verejným priestorom a nie nocľahárňou pre ľudí, ktorí si môžu dovoliť kúpiť drahší byt. "Lokalitu nemožno zastavať celkom potichu a tajne a prísť tam so strojmi a povedať, že už je na všetko neskoro," doplnil poslanec.
Podľa Budaja pôjde v takomto prípade skôr o moderné predmestie Starého Mesta. Podľa návrhov sa javí, že ide o ležiace bytovky poskladané na úpätí hradného kopca, ktoré v iných častiach mesta stoja vztýčene v podobe vežiakov. V žiadnom prípade nespĺňajú základný predpoklad, ktorým je plánované zväčšenie súčasného Starého Mesta aj za Nový most," ktorý koncom 60. a začiatkom 70. rokov tak kruto a neľútostne prerezal historické jadro." Budaj si myslí, že výstavba neprinesie veľa pozitívneho ani pre obyvateľov budúcej štvrte. "Obávam sa, že ľudia budú mať výhľad iba na sklenené fasády okolitých budov, v žiadnom prípade nie na hrad. Ani na Dunaj, keďže by sa tam mali postaviť iba nízke budovy. Obyvatelia petržalských bytov budú mať oveľa väčší pocit priestoru a oveľa krajšie výhľady," uviedol Budaj. Upozorňuje tiež, že navrhované riešenie budov spôsobí, že sa poruší mierka celého územia, hrad stratí dojem majestátnosti a absolútne dominujúco bude pôsobiť nová zástavba.
Kriticky sa k otázke výstavby na Vydrici vyjadrila aj mestská poslankyňa Marta Černá. Podľa nej pôjde skôr o moderné škatule, ktoré sú ovplyvnené blízkym River Parkom, navrhovaná architektúra sa do Podhradia nehodí. "Páči sa mi napríklad prístup Györu, kde sa postavili repliky. Vnútri síce ide o moderný luxus, zvonka však budovy nepôsobia ako škatule," uviedla Černá. Opačný názor vyslovila mestská poslankyňa Helena Doktorová. Podľa nej nedopadne výstavba vôbec zle, a bude znamenať prínos pre dané územie i celú Bratislavu. "Konečne sa zacelí jazva, ktorá tam je," povedala. Podľa nej by sa mala stavať moderná architektúra, nie sa vracať do minulosti a stavať repliky. "Mohlo by to dopadnúť ako s výstavbou na Zámockej ulici," dodala poslankyňa.
Podľa bratislavského primátora Andreja Ďurkovského je v súčasnosti otázka budúceho výzoru Vydrice veľmi ťažká. "Na jednej strane vybrali architekti víťazov súťaže, na druhej strane je reakcie verejnosti dosť negatívna, veľmi ich tieto návrhy neoslovili. Otázka teraz znie, ako z takejto prekérnej situácie von," konštatoval. Vyriešiť situáciu podľa Ďurkovského môže iba investor, ktorý rozhodne, aké riešenie sa prijme. Ďurkovský zároveň potvrdil, že v tejto veci bude ešte s investormi rokovať. Dodal, že paradoxné pritom je, že "na jednej strane odmietame vybraté návrhy, na strane druhej však nevieme, čo tam chceme."
