Bratislava. Starostovia bratislavských mestských častí sa dnes dohodli na rozdelení 1, 745 miliardy korún, ktorú dostanú od mesta ako podiel z daní z nehnuteľností a daní z fyzických osôb.
Všetkých 16 prítomných starostov jednohlasne prijalo návrh dodatku Štatútu hlavného mesta Bratislavy, ktorý pripravil petržalský starosta Milan Ftáčnik na základe predchádzajúcich rokovaní. Nový dodatok by sa mal dostať na najbližšie zasadnutie mestskej rady a následne na mestské zastupiteľstvo.
Nový návrh nadväzuje na prácu komisie pod vedením mestského poslanca Valentína Mikuša, ktorú zastupiteľstvo na predchádzajúcom zasadnutí zobralo na vedomie. Podľa nového návrhu by mali mestské časti dostať 32 percent zo sumy, ktorú odovzdávali mestu na dani z nehnuteľnosti, zvyšných 68 percent príjmu mestských častí by mali tvoriť peniaze z daní fyzických osôb. Ftáčnik však zároveň zdôraznil, že do tohto systému sa v druhom kroku zaviedol aj prvok solidarity veľkých mestských častí voči menším častiam.
Každej zo štyroch najväčších mestských častí, ktorými sú Petržalka, Ružinov, Staré Mesto a Nové Mesto, sa zobralo okolo 20 miliónov korún. Každá zo šiestich stredných mestských častí sa na solidarite podieľala sumou okolo 1,7 milióna korún. Niektoré malé mestské časti tak získali o 50 alebo 100 percent viac ako v minulom roku.
"Dohodu medzi starostami považujem za veľký úspech, očakávania mesta boli také, že sa nedohodneme. Bol to zároveň ústretový krok každého starostu. Každý mal pocit, že by mohol získať ešte viac, ale aj tak zodvihol ruku a podporil spoločné úsilie. Dávame tak možnosť rozvoju všetkých, aj malých mestských častí," konštatoval pre agentúru SITA Ftáčnik. V konečnom dôsledku si finančne polepšia takmer všetky mestské časti. Výnimkou je iba Karlova Ves, ktorá dostane o pár miliónov menej ako minulý rok. "Karlova Ves bola v predchádzajúcich rokoch výrazne nadhodnotená," uviedla karloveská starostka Iveta Hanulíková.
Ako pozitívny kompromis vníma väčšina starostov aj to, že sa podarilo s mestom dohodnúť na percentuálnom delení podielov daní z nehnuteľností a daní z príjmov fyzických osôb. V prípade rozdelenia výnosu z daní z nehnuteľností sa peniaze rozdelia medzi mesto a mestské časti v pomere 50:50. V prípade daní z príjmov fyzických osôb pri rozdeľovaní dostanú 30 percent mestské časti, zvyšných 70 percent zostane pre mesto. Bratislavské mestské časti si tak rozdelia spomínanú sumu 1,745 miliardy korún.
"Riešenie je veľkým kompromisom zo strany primátora voči mestským častiam. Na druhej strane to ale bude znamenať krátenie v niektorých rezortoch, napríklad menej peňazí pôjde na cesty alebo do dopravného podniku," vysvetlil prvý námestník primátora Milan Cílek.
Podľa Ftáčnika znamená tento kompromis výrazný krok vpred. "Posledné tri roky sa museli mestské časti uspokojiť vždy s rovnakou sumou aj napriek tomu, že dane rástli. Príjmy mesta ako celku rástli, keďže však mestské časti mali pevne stanovenú sumu, rast nepociťovali. Nová suma tak kompenzuje minulé roky, keď sme boli o čosi ukrátení," povedal Ftáčnik. Dodal, že súčasne navrhnuté rozdelenie daní je pre mestské časti prijateľné pre rok 2008, pre ďalšie roky to ale nepovažujú za konečné riešenie.
