Bratislava 29. novembra (TASR) - Pestrý a zložitý život jedného z najuznávanejších slovenských architektov doma a v zahraničí Juraja Tvarožka sa začal 30. novembra 1887 v Brezovej pod Bradlom - teda pred 120 rokmi.
Narodil sa do mnohopočetnej rodiny kováčskeho majstra. Budapešť a Praha mu pomohli získať vzdelanie a prax. Po štúdiách pracoval v obidvoch mestách v ateliéroch známych tamojších architektov.
V roku 1914 narukoval na ruský front. Ako zajatec sa v Rusku zúčastnil výstavby banského mestečka Kemerovo. Ako československý legionár sa v roku 1920 cez Kóreu, Japonsko a USA vrátil domov. Bol priamym účastníkom SNP, v 50. rokoch ho zatkli a odsúdili. V rokoch 1920-50 pôsobil ako samostatný architekt v Bratislave, potom žil na dôchodku v Brezovej pod Bradlom, kde 12. januára 1966 zomrel.
Patril k najvýznamnejším slovenským architektom medzivojnového obdobia a svojou tvorbou podstatne prispel k rozvoju modernej architektúry na Slovensku. Po roku 1920 projektoval prevažne rodinné domy a vily. K jeho prvým prácam v Bratislave patrila Vila brata Tomáša (známeho finančníka a verejného činiteľa), známa ako Tvarožkova vila. Rozchod s tradíciou, ktorú predstavovali jeho prvé vilové stavby, a snahu o nadviazanie na trendy súvekej modernej architektúry preukázal Juraj Tvarožek vo svojej prvej veľkej stavbe - obytnom dome s kinom a kaviarňou Metropol v Bratislave. Riešenie Metropolu vzbudilo záujem aj v zahraničnej architektonickej, najmä talianskej a fínskej tlači.
Najvýznamnejšou jeho prácou, ktorá patrí medzi vrcholné diela československej funkcionalistickej tvorby, je budova bývalej Mestskej sporiteľne, dnes Slovenskej sporiteľne v Bratislave (1928). Ako jeden z prvých u nás použil železobetónový skelet s ľahkou sklenenou zavesenou fasádou. Stavba sa svojím konštrukčným, dispozičným riešením, architektonickým výrazom, výberom stavebných materiálov a technickými detailmi zaradila do prúdu svetového vývoja a v našom kontexte výrazne predbehla svoju dobu.
Funkcionalistický prístup (funkcionalizmus je architektonický smer a teória modernej architektúry, v ktorého tvorbe je všetko podriadené funkcii) je viditeľný aj na realizácii budovy bývalej Slovenskej obilnej spoločnosti, dnes Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave. K jeho dôležitým prácam patria aj viaceré urbanistické riešenia. Veľmi pozoruhodné, pokrokové myšlienky prinášal napríklad jeho súťažný návrh na regulačný plán a železničné riešenie územia v Bratislave, ktorý vypracoval spolu s pražskými architektmi (1929). Projektoval viaceré základné školy. Z jeho ďalších prác možno spomenúť napríklad športový areál v bratislavskej Petržalke, bývalú budovu MNV v Brezovej pod Bradlom, bývalú budovu ONV v Myjave a poštu v Žiline.
