Bratislava. Priemerná ročná teplota sa na Slovensku za posledných sto rokov zvýšila o 1,1 stupňa Celzia. Zároveň sa zmenili aj zrážky, pričom v južnej časti územia je ich menej a v severnej časti došlo k ich miernemu nárastu. Pre TASR to dnes pri príležitosti prezentácie Správy o ľudskom rozvoji 2007/2008 od UNDP (Rozvojový program OSN) uviedol Marián Melo z Univerzity Komenského v Bratislave.
Klimatické zmeny sa na Slovensku prejavujú nárastom počtu suchých období, ktoré sú zároveň aj dlhšie. "Zistili sme to aj v tom období, kedy bolo zrážok viac, čo je spôsobené tým, že zrážky spadnú s väčšou intenzitou. Zaznamenáme celkovo dosť zrážok, ale tie rýchlo odtečú a nezotrvajú v pôde, ktorá je potom suchá," povedal. Zmeny sa podľa Mela prejavili najvýraznejšie na Podunajskej nížine. "Kvôli vyššej teplote sa zvýšil výpar, znížili sa zrážky, čo spôsobilo, že je tu suchšie podnebie." Dodal, že v budúcnosti sa očakáva ešte viac dlhých suchých období a veľká intenzita zrážok.
Oteplenie prinieslo aj nové druhy živočíchov, ktoré na Slovensko prichádzajú zo stredomorskej oblasti. V roku 2004 sa prvýkrát zaznamenala prítomnosť komára Anophelesa, ktorý môže šíriť maláriu. V súčasnosti k nemu pribudli ďalšie štyri druhy, ktoré môžu šíriť túto tropickú chorobu. Zároveň sa objavil aj nový škodca obilnín - voška Diuraphis. Prvýkrát sa na našom území zaznamenal v roku 2000 a o rok neskôr už patril medzi dominantné druhy škodcov obilia.
Zvyšovanie priemernej ročnej teploty má dopad aj na poľnohospodárstvo. "Pokiaľ nebudú poľnohospodári zavlažovať, úroda bude slabšia," upozornil. Na Podunajskej nížine, kde došlo za posledných sto rokov k zníženiu zrážok o 13 percent, sú výhodou veľké zásoby podzemnej vody. Ako objasnil Melo, keď korene rastlín dorastú do zóny tejto vody, tak nemajú problémy a čerpajú ju zo zeme. "Kritická je situácia, kým rastlina prejde do tejto zóny a počas tejto doby musia poľnohospodári zavlažovať, aby rastliny nevyschli," zhrnul.
Ako vysvetlil šéf regionálneho centra UNDP v Bratislave Ben Slay, zo spomínanej správy vyplynulo, že priemerná svetová teplota stúpla za sto rokov o 0,7 stupňa. Objasnil, že k najväčšiemu nárastu teploty došlo za posledných 20 až 30 rokov, čo spôsobilo aj zvyšovanie emisií oxidu uhličitého. Najväčšími producentmi skleníkových plynov sú USA (21 percent), Európska únia (20), Čína (17), Rusko (9), India (5), Japonsko (4), ostatné krajiny (24).
Pokračoval, že existuje veľká miera neistoty, aké budú mať klimatické zmeny dopad na rozvoj. "Vieme, že sa prejavia, ale nevieme, ako rýchlo a akými dôsledkami," povedal. Podľa Slaya však môžu mať klimatické zmeny katastrofálne účinky. Vysvetlil, že v niektorých častiach sveta bude oveľa chladnejšie, lebo keď sa roztopí sneh na Islande a v Grónsku, môže dôjsť k obráteniu smeru teplého Golfského prúdu.
Slay konštatoval, že Slovensku sa z hľadiska významného znižovania skleníkových plynov darí. Zo susediacich štátov došlo k najväčšiemu zníženiu na Ukrajine, ktoré však bolo dôsledkom kolapsu ekonomiky a nie politických opatrení. "Je zaujímavé, že na Slovensku aj u jeho susedov sa podarilo emisie znížiť aj napriek rýchlemu ekonomickému rastu," uzavrel.
