Bratislava 1. decembra (TASR) - Klimatické zmeny spôsobia na Slovensku v roku 2075 predĺženie hlavného vegetačného obdobia o 43 dní a v severných poľnohospodársky využívaných oblastiach až o 84 dní. Vyplýva to zo štúdie dopadov klimatických zmien na Slovensko, ktorej závery predstavil generálny riaditeľ Sekcie ochrany prírody a krajiny Ministerstva životného prostredia SR Stanislav Klaučo počas prezentácie správy OSN o ľudskom rozvoji v Bratislave.
Za posledných sto rokov vzrástla priemerná ročná teplota vzduchu v SR o 1,1 stupňa Celzia, pričom zrážky poklesli o 5,6 percenta a na juhu územia až o desať percent. "Zvýšené teploty menia dĺžku a nástup vegetačných období. Pre vegetačné obdobie ohraničené fyziologicky významnými teplotami všeobecne platí skorý nástup a predĺženie," vysvetlil Klaučo. Tieto zmeny, ktoré budú mať dopad na poľnohospodárstvo, považuje rezort za významné až dramatické.
Pokračoval, že sa očakáva aj zmenšenie zásob snehu a kladné teploty prídu na jar skôr. "Zapríčiní to intenzívnejšie topenie snehovej pokrývky," vysvetlil. Podľa najoptimistickejšieho scenára ďalšieho vývoja sa očakáva, že na Záhorskej aj Podunajskej nížine sa priemerné mesačné teploty udržia počas celého roka nad nulou od roku 2030.
Zmena zrážkového režimu a snehových pomerov bude mať podľa Klauča nepochybne vplyv na zásoby podzemných vôd, na ktoré sú odkázané naše vodné zdroje. "Lesy v nížinách a v pahorkatinách bude ohrozovať hlavne sucho, stredné a horské polohy bude poškodzovať vietor, ale aj sneh a námraza," upozornil. Objasnil, že v týchto lesoch možno očakávať rozsiahle škody spôsobené nedostatkom zrážok, ktoré sa prejavia najmä na smrekoch. Nedostatok vlahy zasiahne aj vysokohorské lesy.
Priemerná svetová teplota stúpla za sto rokov o 0,7 stupňa. K najväčšiemu nárastu teploty došlo za posledných 20 až 30 rokov, čo spôsobilo aj zvyšovanie emisií oxidu uhličitého. Najväčšími producentmi skleníkových plynov sú USA (21 percent), Európska únia (20), Čína (17), Rusko (9), India (5), Japonsko (4), ostatné krajiny (24).
